S kultúrno-osvetovou činnosťou naveky a nikdy inak!

V IKP so zvýšeným záujmom sledujeme proces novelizácie Zákona o kultúrno-osvetovej činnosti z dielne Ministerstva kultúry SR. Venuje sa najmä témam ako sú nehmotné kultúrne dedičstvo, neformálne vzdelávanie, neprofesionálna umelecká tvorba, záujmová umelecká činnosť a znovu definuje činnosť kultúrno-osvetových zariadení. Nevšimli ste si žiadnu zmenu oproti minulému zákonu? Máte pravdu, ale na to tu sme, aby sme vás upozornili na niektoré „skryté krásy“ tohto legislatívneho zázraku Ministerstva kultúry SR.

Čo sa teda mení?

1. K pôvodnému pojmu osvetová činnosť pribudlo spresňujúce „kultúrno-osvetová“, zrejme aby bolo každému jasné, o čo v tejto konkrétnej osvete ide. Definovať OSVETU je celkom zábavná téma do stand-upov. Je to totiž naša slovanská, priam špecifická a svojrázna záležitosť. Nevysvetlíte ju ani Maďarovi ani Angličanovi. Aj hľadanie koreňov v osvietenectve či listovanie iluminátmi sú slepá ulička. U nás je OSVETA dlhodobo usadená ešte pred štúrovcami a hotovo. Dôvodová správa k novele hovorí dokonca o dvestoročnej tradícii. Je to kultúra a vzdelávanie, ale zároveň to nie je celá kultúra a vzdelávanie, ale niečo medzi, skrátka, naše Národné osvetové centrum je náš národný kulturák, jasné? (Očakávame zmenu názvu na NKOCka.) Nesmelou otázkou IKP je, či práve zaužívané pojmy ako kultúrno-osvetová činnosť a dokonca ich zákonná definícia nie sú na Slovensku jednou z prekážok, stojacou v ceste tomu, aby si dvojica kultúra a školstvo, v mnohých iných krajinách nerozlučná, mohli konečne aj na Slovensku padnúť do náručia. Alebo, aby sme si osvojili projekt Life-Long Learning a prestali z verejných rozpočtov platiť trávenie voľného času, prípadne športovanie z verejných rozpočtov pod zámienkou bohumilého vzdelávania a šírenia kultúry našim občanom.

Dnes tu teda najnovším zákonom hoblíkujeme artefakt z čias, kedy sa nositeľom osvety na strelné rany prikladal konský moč. My, hĺbaví wikipedisti, sme si zistili, že veľký rozmach OSVETA dosiahla v časoch komunistických, kedy bola nástrojom moci na „starostlivosť o vzdelanie a politické uvedomenie obyvateľov“, bázou pre súbory ľudovej tvorivosti a krúžky pod dozorom zväzákov. Podľa Veľkej sovietskej encyklopédie, ktorú sme pre istotu tiež radšej oprášili, je osveta „sústava opatrení, vykonávaných komunistickou stranou, sovietskym štátom, odborovými organizáciami a komsomolom s cieľom komunistickej výchovy pracujúcich“. Socialistickým režimom boli teda pôvodne nezávislé krúžky občanov  prinútené vykonávať činnosti len v štátom kontrolovaných a platených osvetových strediskách. Aj preto sa OSVETA tohto druhu zo života česko-moravského pomaly vytratila. V IKP máme síce vzhľadom na aktuálny vývoj orientácie našich postkomunistov mierne obavy, no veríme, že dnes až takáto kultúrna kolektivizácia nehrozí. V každom prípade sme vám radšej poskytli informácie k teoretickému a historickému kontextu OSVETY.

2. Zákonom sa kultúrno-osvetová činnosť (KOČ) dištancuje od vzdelávania všeobecne, ako aj od ostatných druhov osvety – bezpečnostnej, zdravotníckej, občianskej, daňovej a iných. Zostáva v nej aspoň astronómia, aby občania mohli prísť do hvezdárne a nakuknúť do diaľav vesmíru. Len sa nesmú pýtať na astrofyzikálne detaily, lebo to už je fyzika, čo sa dostáva už mimo kultúrny rámec definovaný Zákonom o KOČ.

Definíciou podľa zákona vznikajú dva druhy subjektov vykonávajúcich KOČ –

a) kultúrno-osvetové zariadenia, tie pravé, riadne, pod prísnou verejnou kontrolou

b) iné právnické alebo fyzické osoby, vykonávajúce kultúrno-osvetovú činnosť, ktorým stačí vyplniť raz za rok štatistický výkaz, aby celkové štátne cifry vyzerali dobre.

Sektor KOČ obsahuje asi 3 000 subjektov a zamestnáva vyše dve tisícky ľudí, uskutoční cca 70 až 80 000 akcií pre približne 1/10 populácie (štatistiky MK SR). Z verejných zdrojov ide na KOČ okolo tridsať miliónov eur ročne, to znamená šesť eur na jedného občana. IKP zaraďuje takéto aktivity z hľadiska svojej metodiky, založenej na posudzovaní miery financovania najživšieho aktuálneho a tvorivého jadra kultúry, k bežným až marginálnym výdavkom. Prečo? Lebo zákon nešpecifikuje tvorbu občianskych hodnôt, kultúrnych diel, len ich prezentáciu, interpretáciu a spotrebu. Nech sa snaží ministerstvo riadiť KOČ akýmikoľvek metodikami, stále nedokáže zaručiť kvalitu KOČ, aby sa nezvrhla na prejedenie, prespievanie, pretancovanie, telocvik, míňanie materiálu a trávenie voľného času pre svoje hobby. Nedá sa ani vylúčiť, že financie na KOČ predstavujú za správnej konfigurácie aj skryté fondy na politický marketing v rukách politických nominantov, použitých podobne ako pred polstoročím na ideologické ovplyvňovanie. Ako je napríklad využitý potenciál podujatí v rámci KOČ na podporu demokracie, chápania úlohy právneho štátu, európskej myšlienky, rozvoja kritického myslenia? Pýtame sa v IKP.

3. Obľúbenou témou ministra kultúry sú evidencie, registre a s nimi súvisiace výkazy a štatistiky.  Pýtame sa oprávnene, či Národné osvetové centrum vykonáva svoje poslanie profesionálne, keďže máme také mizerné a ničnehovoriace štatistiky a ich interpretácie, ktoré nedokážeme poskytnúť ani Európskemu štatistickému úradu. NOC eviduje všetky údaje, ale samoúčelne, bez praktickej použiteľnosti v riadení, plánovaní či hodnotení efektivity vynakladania verejných prostriedkov na podporu vzdelávania a kultúrnej činnosti občanov. Ich štatistika obsahuje najmä kvantitatívne ukazovatele s neživými údajmi z minulosti. NOC má podľa nového zákona vytvoriť centrálny zoznam kolektívov a jednotlivcov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby. Máme dôvodné podozrenie, že mnohí členovia záujmových kolektívov či dokonca ich vedúci netušia, že vlastne vykonávajú kultúrno-osvetovú činnosť a že existuje nejaký zákon, ktorý si teraz praje, aby sa registrovali a veselo si nevedomky a s radosťou fidlikajú, nôžky vykopávajú, ujúkajú, farbami čarujú či hlinu ťapkajú. Odteraz však budú určite fidlikať, ujúkať či ťapkať pekne podľa zákona a metodických usmernení – a hlavne nesmú zabudnúť vyplniť ten evidenčný list!

4. Do kultúrno-osvetovej činnosti patrí už aj Centrum pre autorské práva, ku ktorému sú spolu s vyše 20-milióneurovými akronymami CAIR a HIS na webových stránkach NOC až slovom dve (číslom 2) stránky textu. Len tak báj-d-véj, keď budete v budúcnosti nadávať na nedostatok financií v kapitole kultúra. NOC bude teda viesť aj „Národný register kultúrneho dedičstva ako centrálnu evidenciu údajov a informácií o kultúrnom dedičstve“. S údivom sa pýtame, načo takáto duplicita? Chce Ministerstvo kultúry SR, aby si ľudia nemohli kliknúť na portál Národnej galérie a pozrieť si jej depozit a má sa naučiť, že register bude na NOC? Kto v zahraničí i doma vie, že existuje NOC, keď nemá ani anglickú verziu stránky? Ale pochopili sme, že táto novela zákona slúži len ako barlička pre Akčný plán na 2015-2017 k Stratégii rozvoja kultúry SR na roky 2014 -2020, ktorú ministerstvo vypľulo na konci roka 2014?

IKP dospel k záveru, že napriek odvážnym rečiam súčasnej vlády o reformách v kultúrnom sektore a vzdelávaní je predmetom legislatívneho procesu nie intenzívnejšie prepojenie kultúry a vzdelávania, ale len niekoľko administratívnych detailov zákona o archaickej „kultúrno-osvetovej“ činnosti. Ide o už tradičnú simuláciu legislatívnej činnosti ministerstva a zopár ohnutí zákona na jeho prispôsobenie súvisiacim cieľom, skrytými oku bežného občana. Rezort kultúry zase vynechal príležitosť posunúť sa bližšie ku konvergencii kultúry a vzdelávania, čo by malo byť cieľom KOČ. IKP konštatuje, že ministra kultúry nezaujíma obsah toho, čo sa bude pod egidou NOC robiť, ale dôležitejšia je evidencia – výkazy činností. No to sme tu už mali!