Inštitút pre kultúrnu politiku (IKP) dňa 9. decembra 2014 zorganizoval v Pisztoryho paláci na Štefánikovej ulici č. 25 v Bratislave konferenciu pre expertov v oblasti kultúry, pracovníkov kultúrnych oddelení v samosprávach a kultúrnu verejnosť. Jej hlavným cieľom bolo predstaviť výsledky analýzy, ktorá sa pokúsila zistiť, koľko verejných finančných prostriedkov investujeme do súčasnej živej modernej kultúry podrobiť ju verejnej kritike.
Tím IKP vychádzal z finančných údajov zverejnených v oficiálnych štatistikách zhromažďovaných Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom financií, troch VÚC a troch miest. Náklady na financovanie kultúry boli pre účel analýzy rozdelené do troch skupín: 1) marginálne, 2) bežné (udržiavacie), 3) „dreň“, t.j. živá moderná kultúra. V základnej hypotéze sme predpokladali, že „dreň“, teda cieľ našej zvedavosti, nebude tvoriť viac ako desatinu z celkového objemu deklarovaných verejných výdavkov na kultúru. Podľa výsledkov, ktoré sme boli schopní analyzovať zo súčasných štatistík, sa v sledovanom období 2009 až 2012 ročne na položku kultúra vynaložilo približne 440 miliónov eur (vrátane rozpočtu RTVS). Väčšina financií (69,42 %) však smerovala na pokrytie bežných udržiavacích nákladov a značná časť (13,73 %) sa minula na účely, ktoré sme nedokázali identifikovať a ktorých spojitosť s kultúrou je otázna. Nie je preto prekvapením, že na „dreň“, teda na to, čo po nás zostane budúcim generáciám, vynakladáme len cca 5,7 %, teda okolo 25 miliónov eur ročne.
V živej diskusii vystúpil Péter Inkei, ktorý prezentoval výsledky porovnaní priorít problémov pri financovaní kultúry. Potvrdil, že aj v Maďarsku sú výdavky na tzv. dreň približne v rovnakej výške, ba dokonca sa stále znižujú. Poukázal na zaujímavé rozdiely medzi západnými európskymi krajinami a krajinami V4 vo vnímaní závažnosti kultúrno-politických problémov.
Pracovníci odborov kultúry v samosprávach potvrdili vedľajšie výsledky analýzy IKP, ktoré poukazujú na nedostatočne vedené a nepresné štatistiky, pre ktoré sa Slovenská republika dokonca ani neobjavuje v niektorých európskych štatistických zisťovaniach. Potvrdili aj vhodnosť diferencovaného sledovania podielu „drene“ a jej oddeľovania od bežných výdavkov. Tím IKP v závere konferencie informoval o projektoch, ktoré pripravuje na rok 2015 v rámci Rukoväti kultúrnej politiky. Bude to analýza Štruktúra kultúrnych inštitúcií a ich efektivita a dosah, Legislatívne zabezpečenie modernizácie kultúrnej politiky a Základy a zásady reformy kultúrnej politiky na Slovensku.
Bratislava, 10. december 2014
Inštitút pre kultúrnu politiku (www.ikp.sk, ikp@ikp.sk)
Rukoväť kultúrnej politiky – prvá časť Podpora živej modernej kultúry na Slovensku (Evaluácia finančnej podpory slovenskej kultúry)
Inštitút pre kultúrnu politiku (IKP) dňa 9. decembra 2014 zorganizoval v Pisztoryho paláci na Štefánikovej ulici č. 25 v Bratislave konferenciu pre expertov v oblasti kultúry, pracovníkov kultúrnych oddelení v samosprávach a kultúrnu verejnosť. Jej hlavným cieľom bolo predstaviť výsledky analýzy, ktorá sa pokúsila zistiť, koľko verejných finančných prostriedkov investujeme do súčasnej živej modernej kultúry podrobiť ju verejnej kritike.
Tím IKP vychádzal z finančných údajov zverejnených v oficiálnych štatistikách zhromažďovaných Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom financií, troch VÚC a troch miest. Náklady na financovanie kultúry boli pre účel analýzy rozdelené do troch skupín: 1) marginálne, 2) bežné (udržiavacie), 3) „dreň“, t.j. živá moderná kultúra. V základnej hypotéze sme predpokladali, že „dreň“, teda cieľ našej zvedavosti, nebude tvoriť viac ako desatinu z celkového objemu deklarovaných verejných výdavkov na kultúru. Podľa výsledkov, ktoré sme boli schopní analyzovať zo súčasných štatistík, sa v sledovanom období 2009 až 2012 ročne na položku kultúra vynaložilo približne 440 miliónov eur (vrátane rozpočtu RTVS). Väčšina financií (69,42 %) však smerovala na pokrytie bežných udržiavacích nákladov a značná časť (13,73 %) sa minula na účely, ktoré sme nedokázali identifikovať a ktorých spojitosť s kultúrou je otázna. Nie je preto prekvapením, že na „dreň“, teda na to, čo po nás zostane budúcim generáciám, vynakladáme len cca 5,7 %, teda okolo 25 miliónov eur ročne.
V živej diskusii vystúpil Péter Inkei, ktorý prezentoval výsledky porovnaní priorít problémov pri financovaní kultúry. Potvrdil, že aj v Maďarsku sú výdavky na tzv. dreň približne v rovnakej výške, ba dokonca sa stále znižujú. Poukázal na zaujímavé rozdiely medzi západnými európskymi krajinami a krajinami V4 vo vnímaní závažnosti kultúrno-politických problémov.
Pracovníci odborov kultúry v samosprávach potvrdili vedľajšie výsledky analýzy IKP, ktoré poukazujú na nedostatočne vedené a nepresné štatistiky, pre ktoré sa Slovenská republika dokonca ani neobjavuje v niektorých európskych štatistických zisťovaniach. Potvrdili aj vhodnosť diferencovaného sledovania podielu „drene“ a jej oddeľovania od bežných výdavkov. Tím IKP v závere konferencie informoval o projektoch, ktoré pripravuje na rok 2015 v rámci Rukoväti kultúrnej politiky. Bude to analýza Štruktúra kultúrnych inštitúcií a ich efektivita a dosah, Legislatívne zabezpečenie modernizácie kultúrnej politiky a Základy a zásady reformy kultúrnej politiky na Slovensku.
Bratislava, 10. december 2014
Inštitút pre kultúrnu politiku (www.ikp.sk, ikp@ikp.sk)
Vybrať blogy
Categories
Najnovšie príspevky
Recent Posts
Knižnica
RUKOVÄŤ SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ POLITIKY IV.
Vzdelávanie v kultúre: liek proti hlúpnutiu?
RUKOVÄŤ SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ POLITIKY I. – III.
Kultúrna politika Slovenska v 21. storočí
Živá kultúra; Pochovaní pod pamiatkami
Evaluation of the added value of the UNESCO brand in Slovakia