IKP o návrhu rozpočtu na kultúru na rok 2014

Z balíka verejných financií získa kultúra v nasledujúcom roku 1,32%.  Teda sumu približne 182 miliónov eur. Toto číslo vyzerá nádejne, ale podiel kultúrneho sektora k HDP je 0,4%. S poľutovaním musíme konštatovať, že ide o ďalší o pokles o 4,77 miliónov eur.  Zároveň v súčasnej dobe Ministerstvo kultúry pripravuje novú Stratégiu kultúry pre obdobie rokov 2014 – 2020. Otázku, nakoľko je za daných finančných okolností možné naplniť jednotlivé ciele uvedenej Stratégie, nám môže čiastočne zodpovedať i detailnejšie nazretie do obsahu rozpočtu. Veľkým problémom je, že tak, ako sme si už pri vládach R. Fica zvykli, trojročný rozpočet je len fiktívny. Tak ako často predtým, sú to len opisované cifry na druhý a tretí rok. Snažiť sa z toho vydedukovať ako sa bude rozpočet vyvíjať v rokoch 2015 a 2016, na to by sme akurát tak potrebovali krištáľovú guľu. Stratégia kultúry, ktorá je zatiaľ v procese tvorby, ale už v danom momente verejne prístupná, určite predstavuje súbor ambicióznych a odvážnych myšlienok, ktoré nám predstavujú kultúru ako niečo, čím je presiaknutý celý náš život a od čoho závisí aj osud Slovenska a jeho budúcnosť. Je ale vhodné uvedomiť si, nakoľko celý proces Stratégie súvisí s ľudskými zdrojmi. Kreativita je síce nevyčerpateľným zdrojom, ale bez finančného ohodnotenia sa stráca motivácia a kreatívne osobnosti zo Slovenska odchádzajú. Narážame na znižovanie osobných výdavkov v sektore na 11,6 milióna eur, čo je o 11-tisíc eur menej ako v roku 2013 v celom rezorte. Situácia, kedy dochádza rok od roka k znižovaniu počtu zamestnancov, k nulovej valorizácii platov, prípadne k ich znižovaniu, nie je strategicky udržateľná. V súčasnosti je totiž priemerná mzda v sektore kultúry „nižšia o 88 € ako priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve SR“ . Nemotivačný odmeňovací systém v rozpočtových organizáciách, rovnako ako nízke finančné ohodnotenie naprieč sektorom nás pripravuje o možnosť zamestnávať kvalitných ľudí, schopných zvládať agendu kumulovaných funkcií a dosiahnuť na ambiciózne ciele.

Prvou strategickou témou pripravovanej vízie je formovanie kultúrnych potrieb a dopytu po kultúre. Téma akcentuje potrebu vzdelávania a aktívnej participácie občanov na kultúre. V rozpočte zaznamenávame napríklad navýšenie transferu o 500 tisíc eur pre Audiovizuálny fond, ktorý si kladie za úlohu vzdelávanie a audiovizuálnu výchovu. Čiastkové stratégie vzdelávania nachádzame medzi strategickými zámermi kapitoly (Stratégia rozvoja múzeí a galérií v SR, nákup slovacík múzejnej a galerijnej hodnoty). V rozpočte ale nenachádzame výraznejšiu podporu pre inštitúcie, ktoré priamo zabezpečujú výchovu a vzdelávanie v rámci svojich poslaní. Môžeme teda povedať, že sú to síce pekne znejúce slová, ale chýba konkrétne vymedzenie vzdelávacieho programu pre inštitúcie, ktoré sú pripravené a môžu túto úlohu ľahko urobiť. Ako si teda vysvetľovať strategické tvrdenia typu: „Podpora funkčných prvkov v systéme vzdelávania ku kultúre na všetkých úrovniach a všetkými formami“ ?

Nezabúdajme, že sme okresali na maximálnu možnú mieru hudobnú a výtvarnú výchovu a mladá generácia čím ďalej tým menej číta. Na podporu čítania, gramotnosti a porozumenia textu, v tomto rozpočte nenájdeme nič. Napriek tomu, že aj samosprávy vynakladajú nemalé množstvo prostriedkov na kultúrne aktivity, v rozpočte nenájdeme jedinú zmienku o tom, akým spôsobom by MK usmerňovalo a spolupracovalo s týmito samosprávnymi rozpočtami, aby sa docielil synergický efekt. Stratégia hovorí o zavedení systémového opatrenia – zavedenie percentuálneho spodného limitu na 1 obyvateľa z verejných samosprávnych rozpočtov. Toto však nie je systémové opatrenie. Štát sa opäť nespráva motivačne, len sa zbavuje zodpovednosti a prenáša ju ďalej pod rúškou využívania liberálnej fiškálnej decentralizácie, ktorú inak vláda R. Fica kritizuje. Namiesto participatívneho spolufinancovania, ktoré by bolo pre vybrané regióny motivujúce, sa zrieka akejkoľvek strategickej objednávky a nerieši, či kultúra v danom regióne znamená zorganizovanie dedinskej zábavy, alebo realizáciu umelecky kvalitného podujatia. Kým MK SR neprevezme zodpovednosť a neuvedomí si, že je kompetentný „objednávať“ pre svojich občanov kvalitnú kultúru, akákoľvek stratégia skončí v úradníckej.

Fond pre umenie, ktorý sa zmenil na Fond kultúry. O tomto pripravovanom fonde  – ktorý by mal predstavovať systematickú podporu pôvodnej umeleckej tvorby – sa okrem iného hovorí, že zabezpečí širokú prezentáciu pôvodnej tvorby vo vybraných oblastiach umenia. Bude zaujímavé sledovať, ako a či zmena názvu fondu ovplyvní šírku podpory i neumeleckých aktivít.

Arm´s length principle – teda systém grantovej podpory kultúry (a umenia?) sa stáva agentúrou a MK SR sa vzdáva prerozdeľovania – je chvályhodná myšlienka, ale za podmienky, že grantový systém bude mať menej peňazí ako minulý rok znamená, že sa 20 miliónov eur rozdelí medzi obrovské množstvo žiadateľov systémom “do každého rožka troška” bez toho, aby malo MK SR určené zásadné priority pre daný rok. Dá sa tomu hovoriť aj financovanie “nízkych letov”. To sa týka aj podpory kultúrnych aktivít v zahraničí. Nájdeme v koncepcii MK prioritu, ktorá by bola podporená aj zásadným rozpočtom, ktorá by bola podporená aj zásadným rozpočtom a nielen skutočnosť, že do zahraničia vycestuje viacej súborov zo Slovenska? A opäť systém „do každého rožka troška“ a nie skutočne zásadný prelom prezentovania súčasnej slovenskej kultúry v zahraničí. Pri príprave Stratégie došlo k posunu. Kultúrna prezentácia Slovenska v zahraničí získala vlastnú strategickú tému. Takže ideme konečne robiť spoločný branding Slovenska? Konečne sa zamyslíme nad fungovaním našich vyslancov v zahraničí? A kde presne sú na to vyčlenené finančné prostriedky? A čo s koncepciou prezentácie Slovenska v zahraničí, ktorá leží na stole ministra Lajčáka a nemá ju kto realizovať, lebo tím, ktorý ju vytvoril, je rozprášený?

Kapitálové výdavky Pomenovanie rozpočtu na rok 2014 nie je ťažké. Je to rozpočet prezidentský, teda zatiaľ ľúbivý s tým, že čo bude potom nás zatiaľ nezaujíma. A je to aj rozpočet nezodpovedný, akoby sme predávali chladničku s cieľom vylepšiť si rozpočet. Ale na budúci rok si chladničku budeme musieť kúpiť alebo sa vrátime do zemlianky. Kapitálové výdavky sú – ako aj v iných kapitolách – neporovnateľne nižšie a predstavujú 1,5 miliónov eur a aj táto suma je určená len pre RTVS. Čiže limit kapitálových výdavkov je nula. Nič sa nebude rozvíjať, hlási rozpočet. A pritom problém RTVS zostáva a treba to stále pripomínať. Dôvodom je zle vypočítaný prechod na daň zo zástrčky a deficit je plátaný zo štátneho rozpočtu pod pláštikom dotácie „Zmluva so štátom“ na financovanie úžasných originálnych národných projektov. Informácie z Rady RTVS hlásia, že rozpočet je vo veľkej kríze a mnohým oddeleniam hrozí kolaps. Výnos z úhrady za služby verejnosti bude mat podľa prognóz klesajúcu tendenciu každý rok. Úvahy o zdvojnásobení dane zo zástrčky sa rovnajú politickej samovražde.

V rozpočte sa samozrejme opäť stretávame s odpredajom prebytočného majetku. V komentári je to 16,3 miliónov eur, v rozpočte 15 miliónov eur – všetko jedno – ale po skúsenostiach z minulých rokov je otázne, nakoľko sa dá spoliehať na naplnenie tejto sumy…

Kto všetko sa sťažuje Rada pre vysielanie a retransmisiu dostane mínus 18% s nereálne – aj podľa predsedu Mistríka – nadsadenými vysokými príjmami, ktoré sa zvýšili z minuloročných 170 tisíc až na 340 tisíc eur. Ústav pamäti národa – pokles o 73 tisíc eur.

A pritom Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) dostane o 35,7 percenta viac. Čo také poskytuje TASR , aby dostávala viac, keď si môže – na rozdiel od iných príspevkových organizácii – zároveň zarábať na svoju činnosť, keďže pôsobí na trhu? V čom spočíva tento nárast?! Táto otázka naozaj urgentne vyžaduje odpoveď!

Ani Matica slovenská nepríde skrátka. Dostane svojich obvyklých 1 494 000 eur. Pýtame sa, či Matica konečne nedoplatí na to stratu Národného pokladu a vydávanie a časopisov a kníh, ktoré sú v priamom rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR?

A ako vyzerá samotné ministerstvo?

Hoci je uvedený celkový rozpočet na aparát ministerstva nevieme, aká suma ide priamo na mzdové výdavky pre ministerských úradníkov, pretože  rozpočet uvádza túto položku spoločne v balíku prostriedkov, ktoré sú rozpočtované na mzdy zamestnancov všetkých rozpočtových organizácií MK SR. Tým pádom rozpočet nevypovedá nič o ohodnotení tých úradníkov ministerstva, ktorí budú mať vysoké právomoci v nových politikách vyplývajúcich zo Stratégie.

Nakoniec by sme sa mali pýtať, ako sa z tohto rozpočtu dozvieme, koľko dávame na rozvoj súčasnej modernej kultúry a umenia a koľko na udržiavanie, reštaurovanie a obnovu toho, čo nám zanechali bývalé generácie. Tento pomer, ktorý sa podľa nás nedá z rozpočtu analyzovať, by nám ukázal, nakoľko nám v skutočnosti záleží na talentoch a osobnostiach nových generácií, a koľko venujeme na komunistickým režimom trestuhodne ničené pamiatky. Tento pomer by nám ukázal, akým smerom sa bude slovenská kultúra uberať.

V závere môžeme len skonštatovať, že návrh rozpočtu, ktorý máme k dispozícii neobsahuje nové výzvy, ani nové skutočne progresívne riešenia. Veľa pekných slov, možno aj zámerov, ale dá sa konštatovať, že ide o snahu o udržanie súčasného stavu, skrátka istotu, že sa nič nezmení.

Na záver teda môžeme tvrdiť: Návrh rozpočtu na rok 2014 nekorešponduje programovými s cieľmi Strategickej vízie MK SR na roky 2014 – 2020.

Autorky: Magdaléna Vášáryová a tím IKP

1. Na základe príspevku  Magdalény Vášáryovej k pripravovanému rozpočtu na rok 2014, predneseného v NRSR

2. Komentár k návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry SR na roky 2014 až 2016

3. Druhá verzia Stratégie kultúry pre obdobie rokov 2014 – 2020