Prestaňte sa považovať za stratených! A čo my? Generácia, ktorej spadla železná opona pred nosom v deň dvadsiatych narodenín a dvadsať rokov sedela doma bez pasov a kontaktov a možností , ktoré máte dnes?!, žiadalo sa mi kričať, keď som prvýkrát prechádzala výstavou mladých fotografov v Pisztoryho paláci. Vraj stratení, hundrala som si pod nos a nedokázala som skryť pobúrenie.
Ale nedalo mi to a prešla som si výstavu ešte zo tri razy. A pochopila som. Sú naozaj stratení, aj keď sú Ypsilon.
Stratená generácia. Stoja nehybní, spredu alebo zozadu, mierne rozkročení a hľadia na seba do objektívu. Nedívajú sa ani na nás. Sú bez úsmevu, bez výzvy v očiach, mlčia. Nepreukazujú vzťah ani k sebe ani k druhým. Predošlé generácie hladkali a počlovečili zvieratá. Po nich generácia hladkala stromy a kvety. Ypsiloňáci nepreukazujú záujem o nikoho a nič okolo seba. Akoby chceli dokázať, že výskumy, ktoré sú teraz o nich zverejňované, sú pravdivé. Vzťahy? Zabudnite. Len odkaz – My máme individuálny prístup. Nič od nás nechcite a neočakávajte. Možno by ste mali zariadiť, aby sme mali kde pracovať a aby sa nám to páčilo, odkazujú.
Majú perfektné fotoaparáty všetkých západných značiek, o ktorých sme my mohli iba snívať. Majú perfektné oblečenie, zatiaľ čo my sme si štrikovali. Majú k dispozícii mama hotely, my sme odchádzali z domu. Vystavujú bez cenzúry, my sme mali zatvorené dvere. Majú množstvo voľného času a obuté žabky a spia s iPhonom v ruke. My im závidíme a oni nevedia, čo s otvoreným priestorom. Nie, vedia čo chcú dosiahnuť a hneď, sebavedomie sme im vštepili. Ale New York na výstavu im zariadiť nevieme.
Ak by ste chceli podľa výstavy Stratená generácia Y pochopiť, v akej dobe žijú títo mladí ľudia, máte smolu. Ich fotografie nehovoria nič o krajine, v ktorej žijú. Neuvidíte prírodu, zvieratá, ľudí, ktorých by mali radi, matky, otcov, babičky, nič. Výstava je len a len o nich. Sú naozaj stratení v sebe, pochopila som. Majú všetko na dosah a nemusia o to ani príliš bojovať. Ani trpieť. V tom je ten problém?
Cítia sa stratení a berme to na vedomie!
Autorka: Magda Vášáryová
Naozaj stratená generácia? Naozaj Y?
Prestaňte sa považovať za stratených! A čo my? Generácia, ktorej spadla železná opona pred nosom v deň dvadsiatych narodenín a dvadsať rokov sedela doma bez pasov a kontaktov a možností , ktoré máte dnes?!, žiadalo sa mi kričať, keď som prvýkrát prechádzala výstavou mladých fotografov v Pisztoryho paláci. Vraj stratení, hundrala som si pod nos a nedokázala som skryť pobúrenie.
Ale nedalo mi to a prešla som si výstavu ešte zo tri razy. A pochopila som. Sú naozaj stratení, aj keď sú Ypsilon.
Stratená generácia. Stoja nehybní, spredu alebo zozadu, mierne rozkročení a hľadia na seba do objektívu. Nedívajú sa ani na nás. Sú bez úsmevu, bez výzvy v očiach, mlčia. Nepreukazujú vzťah ani k sebe ani k druhým. Predošlé generácie hladkali a počlovečili zvieratá. Po nich generácia hladkala stromy a kvety. Ypsiloňáci nepreukazujú záujem o nikoho a nič okolo seba. Akoby chceli dokázať, že výskumy, ktoré sú teraz o nich zverejňované, sú pravdivé. Vzťahy? Zabudnite. Len odkaz – My máme individuálny prístup. Nič od nás nechcite a neočakávajte. Možno by ste mali zariadiť, aby sme mali kde pracovať a aby sa nám to páčilo, odkazujú.
Majú perfektné fotoaparáty všetkých západných značiek, o ktorých sme my mohli iba snívať. Majú perfektné oblečenie, zatiaľ čo my sme si štrikovali. Majú k dispozícii mama hotely, my sme odchádzali z domu. Vystavujú bez cenzúry, my sme mali zatvorené dvere. Majú množstvo voľného času a obuté žabky a spia s iPhonom v ruke. My im závidíme a oni nevedia, čo s otvoreným priestorom. Nie, vedia čo chcú dosiahnuť a hneď, sebavedomie sme im vštepili. Ale New York na výstavu im zariadiť nevieme.
Ak by ste chceli podľa výstavy Stratená generácia Y pochopiť, v akej dobe žijú títo mladí ľudia, máte smolu. Ich fotografie nehovoria nič o krajine, v ktorej žijú. Neuvidíte prírodu, zvieratá, ľudí, ktorých by mali radi, matky, otcov, babičky, nič. Výstava je len a len o nich. Sú naozaj stratení v sebe, pochopila som. Majú všetko na dosah a nemusia o to ani príliš bojovať. Ani trpieť. V tom je ten problém?
Cítia sa stratení a berme to na vedomie!
Autorka: Magda Vášáryová
Vybrať blogy
Categories
Najnovšie príspevky
Recent Posts
Knižnica
RUKOVÄŤ SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ POLITIKY IV.
Vzdelávanie v kultúre: liek proti hlúpnutiu?
RUKOVÄŤ SLOVENSKEJ KULTÚRNEJ POLITIKY I. – III.
Kultúrna politika Slovenska v 21. storočí
Živá kultúra; Pochovaní pod pamiatkami
Evaluation of the added value of the UNESCO brand in Slovakia