IKP o ministerskej Stratégii rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike

Koľko rokov zaostávame? Téma kreatívnych priemyslov rezonovala západným svetom v 80tych rokoch 20. storočia. Vlnu kultúrneho a kreatívneho priemyslu sme zachytili až teraz v podobe Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike.  Na tento moment sme s napätím čakali, a zrejme preto sú naše očakávania privysoké.

Potrebujeme:

a)      zmenu legislatívy,

b)      možnosť predávať naše výrobky,

c)       prezentovať ich doma i v zahraničí,

d)      vytvoriť miesta, v ktorých sa budú stretávať komunity,

e)      a vďaka spojeniu pestrého komunitného života s históriou, pamäťou a príbehmi mesta pritiahneme návštevníkov a dlhoočakávaných bohatých turistov.

S týmito skutočne obrovskými očakávaniami sme Stratégiu začali čítať i my v IKP.

A akosi to v nej nenachádzame. Výrazy kreatívna ekonomika, kreatívny priemysel, či kultúrny priemysel sme už tak sprofanovali a chápeme ich len ako zlaté prasiatko, ktoré nám poslušne prinesie peniaze. Najmä tie z eurofondov. Priznávame sa, že v IKP pociťujeme úzkosť z faktu, že toto môže byť ďalšia premárnená šanca.

Kritický pohľad IKP na situačnú analýzu jednotlivých oblastí kreatívneho priemyslu tak, ako ich naformulovali tvorcovia Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike:

Audiovizuálna produkcia

Silnou stránkou a príležitosťou, na ktorej možno v budúcnosti stavať, považuje MK SR legislatívne stabilizovaný systém podpory audiovízie z verejných zdrojov, čiže vznik Audiovizuálneho Fondu (AVF), ktorý bol založený v roku 2009. Upozorňujeme, že tento zákon umožnil najmä v prvom roku svojej existencie korupčné správanie, čoho dôkazom sú početné škandály, za ktoré ale ani minister ani Rada a dokonca ani riaditeľ AVF nepreberajú zodpovednosť. Prečo? Pretože zákon je precízne naformulovaný tak, aby zodpovednosť  neniesol nikto. Ani členovia komisií. Typický príklad „tekutej“ zodpovednosti pri narábaní s verejnými financiami. A to ani nespomíname, že ani po 5tich rokoch existencie AVF minister nemá ani predstavu, ako by mal vyzerať základný hodnotiaci rebríček, na základe ktorého by vedeli evaluovať, teda vyhodnotiť efektivitu a účelnosť vzniku AVF. Nečudujeme sa, že do takto nastaveného fondu nikto iný peniaze nevloží. A pritom Fond pre umenie, teda zákon o ňom, je Ctrl+C   Ctrl+V    takejto nezodpovednej zodpovednosti MK SR.

Kvitujeme, že Národnou radou SR prešiel nový autorský zákon, na ktorý sme tak dlho čakali, a ktorý bol pripravený v naozajstnom dialógu so zainteresovanými subjektmi, ale nakoľko je nadčasový a zrozumiteľný pre tých, ktorí sú nositeľmi autorských práv, to ukáže až čas. Nestačí nám prísľub ministra, že vraj majú vzniknúť tri špecializované súdy pre autorské práva. Pýtame sa, ako dlho to bude trvať, kým sa minimálne traja sudcovia vyškolia v komplikovanom systéme európskeho autorského práva.  A ak sa už autorský zákon pripravoval skoro dva roky, prečo už nemáme zoznam takýchto súdov a sudcov, ktorí sú už vyškolení? Bohužiaľ, musíme konštatovať absenciu systémovej práce s dôsledkami nového autorského práva. Pretože je to jedna z najkomplikovanejších noriem pre kultúrny sektor, budeme sa autorskému právu venovať podrobnejšie v špeciálnych článkoch.

Ak sa zaoberáme audiovizuálnou produkciou, tak musíme uviesť, že jej výstupy sú na 60 % závislé od ochoty našich verejnoprávnych médií ich vysielať. Zúfalé volania generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku a predsedu Rady Igora Galla, ktorí už opakovane upozorňujú, že bez zmeny financovania RTVS nebudú schopní zabezpečiť zákonom o verejnoprávnosti predpísané vysielanie, zanikajú, rok pred parlamentnými voľbami, v šume predvolebných sľubov. Reklamné časy, ktoré boli pre RTVS dodatočným zdrojom príjmov boli obmedzené v prospech komerčných médií, ktoré si ich okamžite privlastnili.  Akou skutočne silnou stránkou je teda ekonomické a legislatívne zázemie audiovizuálneho priemyslu, jedného z pilierov Stratégie?

Vydavateľský priemysel

Vydavateľský priemysel je v Stratégii označovaný za relatívne konsolidované odvetvie – „stabilný počet zamestnancov so stabilným podielom na celkovom HDP“. IKP vidí úskalie v tom, že Stratégia v príslušnej tabuľke silných a slabých stránok (SWOT) uvádza medzi silnými tradíciu čítania periodických i neperiodických publikácií na domácom trhu. Naozaj? My vidíme nebezpečenstvo v tom, že kultúrna elita bola a je na Slovensku veľmi malá a postupnou výmenou generácií sa dostávajú k slovu mladí konzumenti, ktorí nielenže sa vo všetkých medzinárodných porovnaniach ocitajú na posledných miestach v rámci OECD v oblasti analýzy a porozumenia textu, ale aj čítanosť našich publikácií a kníh neustále klesá. Môžeme sa alibisticky tváriť, že to je problém ministra školstva, ale nemôžeme len na neho celú agendu audiencebuildingu, teda v doslovnom preklade „vytvárania publika“ pre kultúrnu produkciu. Pritom podľa všetkých najnovších prieskumov vzťah ku knihe získavajú deti v rodine a nie až v škole. Bohužiaľ prácu s rodinami Stratégia v bode „podporiť programy spolupráce medzi školami a knižnicami, zamerané na podporu čítania, investovať do technologického a personálneho vybavenia knižníc“ neuvádza. Ale ani pri schvaľovaní  najnovšieho Knižničného zákona  sa o zvýšení financovania knižníc a alarmujúcom stave finančného podhodnotenia knižničného personálu nič nehovorí. Predsa všetky zákony z dielne MK SR sa hrdia dodatkom, že nezvyšujú nároky na štátny rozpočet.

Stratégia v žiadnom zo svojich bodov nerieši spoluprácu slovenského vydavateľského priemyslu so zahraničím. Naopak, českú literatúru, ktorej vďačíme za možnosť si prečítať preklady zo svetovej literatúry v nám blízkom jazyku, vníma ako konkurenciu a hrozbu. Máme mať pocit, že slovenský vydavateľský trh je v báječnej splendid isolation vďaka slabej znalosti jazykov v minulosti? Kde berie MK SR istotu, že vďaka jeho Stratégii sa na Slovensku nič nezmení? Stratégia totiž nijako nereflektuje aktivity napríklad amerického giganta Amazonu na Slovensku. Tam IKP vidí niekoľko hrozieb. Čo sa stane s asi 8 000 e-shopmi na Slovensku, medzi ktorými nie sú len „veľkí hráči“?  Jedna z hrozieb je, že Amazon začne byť považovaný na Slovensku za lokálnu firmu tak ako Whirpool, Samsung, či Kia a jeho akceptovateľnosť u zákazníkov vzrastie.

Trh s umením

Pri tomto nadpise by sme sa mali baviť reálne o globálnom trhu s umením, ktorého by Slovensko malo byť súčasťou, ako člen globálneho hospodárskeho priestoru EÚ. Alebo sa bavíme o veľkej šedej ekonomike u nás, pretože doteraz nemáme žiadnu „Stratégiu trhu s umením“ na Slovensku? Je priam signifikantné pozerať sa na veľký rozdiel medzi dvomi silnými stránkami nášho trhu s umením a množstvom slabých stránok, ktoré indikuje aj ministerstvo. Áno, „charakteristickým znakom slovenského trhu je aj skutočnosť, že súčasné umenie z neho tvorí asi 3 % (európsky priemer je aj po výraznom poklese v posledných rokoch stále okolo 7 %), čo ovplyvňuje charakter trhu, pomer cien, ale aj medzinárodný kredit a predajnosť slovenských diel. Nákupy diel z verejných financií tvoria asi 5 % zo zmapovateľného trhu s umením, zvyšok sú súkromné akvizície.“, citujeme priamo z materiálu Stratégie. Teraz rozumieme špičkovým slovenským umelcom, ktorí utekajú, keď už nie na západ, tak aspoň do Prahy. Veď príslušnosť k Slovenskej republike automaticky znižuje hodnotu ich diel. A keď k tomu pripojíme fakt, že v roku 2014 zo 700 000 eur vyčlenených v rozpočtovej kapitole MK SR pre spoluprácu so zahraničím neminulo ministerstvo ani cent, môžeme považovať minimálne tento rok za rok stratených príležitostí pri propagácii slovenského umenia v zahraničí. Ani na otázku, aká je koncepcia prezentovania slovenskej kultúry na jeseň v roku 2016, keď bude SR predsedať Európskej únii, nedostanete dnes odpoveď.  Všetko sa zrejme bude robiť na poslednú chvíľu na kolene, veď v tom sme majstri, bez transparentného verejného obstarávania a kvalitnej prezentácie modernej súčasnej, živej kultúry. Čo k tomu dodať? Je to ako vždy, ale nestrácajme nádej.

Scénické umenia, hudobný priemysel

Ak máte pocit, že najväčším problémom tejto oblasti sú nedostatočne zrozumiteľné pravidlá pre organizácie kolektívnej správy, máte aj po schválení nového autorského zákona pravdu. Ale zákon je napísaný tak komplikovane, že len SOZA a podobné organizácie kolektívnej správy, sú schopné ho vykladať. Ako si ho budú vykladať , záleží len na nich, pretože nikto z autorov ich nebude schopný kontrolovať. Autorský zákon má 193 paragrafov a ak mu bude na Slovensku rozumieť  5 ľudí, aj to je pre IKP príliš veľké množstvo. Ani JUDr. vám nebude stačiť. Čo s tým? O rok príde nová verzia európskeho autorského zákona, ktorého podobu ešte nepoznáme a budeme ho musieť implementovať. To znamená, že nový slovenský autorský zákon bude otvorený a vhodný na opätovnú STK-čku. Dúfajme, že nebude vyradený ako nespôsobilý prevádzky pre nadmerné množstvo škodlivých emisií.

Upozorňujeme, že v stĺpci „potreby rozvoja“ v časti Podporovať prezentáciu v zahraničí a export nám úplne chýba časť o podpore zahraničných koprodukcií. Ako sme už v poslednom čísle Kultúrneho kyslíka uviedli, diváckou obcou hojne navštevované operné predstavenie na svetovej úrovni bez zahraničnej koprodukcie je dnes v podstate finančne nemožné utiahnuť. Ale my nie sme členom siete Opera House Europe.

Smutnou správou pre všetkých, ktorí ste dočítali až sem, je, že tento niekoľko mesiacov konzultovaný materiál vôbec nepracuje so segmentom scénického umenia, ktoré nie je obmedzované jazykom. To znamená balet, súčasný tanec, opera, hudba. Naopak, moderného tanca na Slovensku sa už táto Stratégia nebude týkať, lebo medzitým zaniknú najlepšie súbory, napríklad Elledanse.

Umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá

Iniciatívy v tejto časti kultúrnej produkcie tradične a správne vznikajú zdola, často bez akejkoľvek podpory zo strany orgánov verejnej správy. Ale neexistuje efektívny systém „zachytávania“ talentov a ich následnej podpory, pokiaľ sa sami o ňu neprihlásia. Preto v tejto časti Stratégie nám rezonuje návrh, ktorý kladie dôraz na prepájanie tradičných ľudových remesiel s moderným dizajnom. No dobre! Apelujme na systém vyhľadávania talentov, ktorí v súčasnosti svojim dizajnom vychádzajú z našich kultúrnych tradícií. Len by sme sa konečne chceli dozvedieť, aké druhy podpory majú tvorcovia Stratégie na mysli. My v IKP by sme apelovali na zmodernizovanie slovenského kulinárskeho výtvoru – bryndzových halušiek, aby si aj slovenskí „foodies“ prišli na svoje.

V ďalších častiach Stratégie nás zaujal len plán vytvorenia múzeum-shopov ako distribučných a predajných miest – teda konečne premýšľame o tom, ako sa dostanú naša kultúrna produkcia k spotrebiteľovi. Dokonca si myslíme, že keby tvorcovia Stratégie začali od otázky, ako by sme mali pracovať so spotrebiteľmi, mohli by sme skonštatovať, že máme Stratégiu, ktorá začína od toho správneho konca.

Výsledky našej strategickej depresie

1. Máme budovať inkubátory, technologické hub-y, dielne, laboratóriá – v Čechách sa už začínajú obávať, že ich síce vybudovali, ale nevedia, či ich finančne a technologicky udržia. Takže: kde je analýza udržateľnosti? V tejto Stratégii ju nenájdete.
2. Máme sa vzdelávať preto, aby sme pochopili byrokratický kolos, ktorý sme si sami vytvorili a udržujeme ho? Alebo preto, aby sme pochopili, ako funguje svet okolo nás? Čo keby sme sa vykašľali na platenie agentúr za dovzdelávanie a normálne zaplatili našich odborníkov, ktorých máme? Stačilo by, aby sa vrátili niektoré prevzdelané mozgy zo zahraničia.
3. Vyzerá to na ďalší Fond pre kreatívny priemysel J? Počuli sme, že Ministerstvo hospodárstva SR bude hľadať dodatočné financie k tým 300 miliónom eur určených pre túto Stratégiu. Odkiaľ? Ako budú prerozdeľované? A kto povie, na čo financie pôjdu a na čo nie? To je kľúčová otázka na Slovensku! Lebo inak to bude prerozdeľované ako všetko doteraz. Systémom „my máme Ľuba na ministerstve“.
4. Najviac zarážajúce pre nás je, že v celom materiáli nenájdete zmienku o existencii silného mimovládneho sektora na Slovensku, ktorý je nielen zdrojom tvorivých mozgov, ale aj overeným zdrojom inovácií.

Máme túto Stratégiu považovať za pozitívnu alebo negatívnu? Je to lastovička, ktorá zmeškala jar, ale predsa len priletela? Otázka je, či stihne pred zimou odletieť, alebo radšej zamrzne? Alebo je to len materiál, ktorý sme museli vyprodukovať, nech je akýkoľvek, aby sme sa dostali k európskym fondom?

Možno by sme potrebovali pri tvorbe takýchto stratégií nejakých skúsených odborníkov zo zahraničia, lebo čo najviac v tomto materiáli pociťujeme, je absencia aktuálnej skúsenosti od našich susedov a partnerov.  Nestačí len citovať knižky. Veď sme predsa v jednom civilizačno-ekonomickom časopriestore, tak by prítomnosť zahraničných expertov nemala byť až taká prekvapujúca.