Pred Vianocami predstavilo Ministerstvo školstva svoju víziu, ako by mal vyzerať plán prijatia reformy učiva na školách, ktorá má byť financovaná z veľkej časti z Plánu obnovy. V tejto chvíli máme k dispozícii dokument Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania. Denník N vo svojom článku „Hrozí, že ďalšia reforma školstva sa skončí fiaskom. Odborníci sa dohadujú, ako rozdeliť základnú školu“ uvádza, že na reforme spolupracovalo vyše 300 odborníkov. Ministerstvo školstva na ňom začalo pracovať pred dvomi rokmi a cieľom bolo „od základov prekopať preplnené a zastarané osnovy“. Odborníci v reforme navrhli zmenu súčasného členenia primárneho vzdelávania na dva stupne. Po novom by malo ísť o tri vzdelávacie cykly 1-3. ročník, 4-5. ročník a 6.-9. ročník. Druhý cyklus by mal žiakom slúžiť na upevnenie základných vedomostí, možno skôr zručností, ktoré nadobudli v prvých troch rokoch štúdia.
Tento model štúdia by mal priniesť možnosť väčšej inklúzie žiakov s rôznorodými špecifickými vzdelávacími potrebami, ktorých percento síce rastie, ale schopnosti škôl venovať im priestor a čas s narastajúcimi množstvami učiva klesajú. Nie je žiadnou novinkou, ani tajomstvom, že deti s akýmkoľvek sociálno- spoločenským, ekonomickým, psychologickým, fyzickým, mentálnym handicapom nemajú možnosť začleniť sa a často končia vylúčené z majoritného vzdelávania. Tým sa nechtiac, bez akéhokoľvek vlastného pričinenia, bohužiaľ, dostávajú na okraj, čo samozrejme znižuje ich možnosti uplatniť sa na trhu práce a v spoločnosti neskôr, v budúcnosti. Rovnako nezostáva priestor pre talentovaných a šikovných žiakov, ktorí vlastne majú tiež často špecifické potreby a požiadavky na vzdelávanie. Je to akoby neriešiteľný rébus spojiť rôzne deti do celku, umožniť im napredovať vo vzdelávaní a rešpektovať individuálne potreby v učení sa.
Návrh odborníkov ruší niektoré dosiaľ zaužívané štruktúry. Pre nás, ktorí prešli štandardným vzdelaním, nezmeneným po niekoľko generácií, je náročné predstavovať si takéto „novoty“. Ako problém sa javí najmä druhý cyklus (4. a 5. ročník), kde by sa menilo zaužívané postavenie učiteľov. Aktuálne delených do prvého a druhého stupňa, pričom ich zadelenie súvisí s ich špecializáciou v rámci pedagogického vzdelania. Ako prerozdeliť ich kompetencie, keď zrazu v 4. a 5. ročníku majú spolupracovať? Majú na to súčasní pedagógovia vhodné vzdelanie? Potom prichádzajú praktické problémy- priestor, učebnice (resp. financie alokované na učebnice navrhnuté, zazmluvnené podľa aktuálneho rozdelenia). A pri vlažnom postoji súčasného ministra školstva, kedy sa mu javí jeden rok hore- dole, ako čisto technická záležitosť, je osud reformy takmer spečatený.
My vo Via Cultura sme sa pozreli na to, ako je v dokumente vnímaná pozícia kultúry a umenia. Kultúra a umenie sú tu vnímané ako samostatná vzdelávacia oblasť, ktorá v sebe absorbuje hudbu, vizuálne a dramatické umenie. Kultúra je ďalej vnímaná prierezovo v oblasti jazyka a gramotnosti. Zvykli sme si, že kultúra má svoje ministerstvo, svoje inštitúcie. Školstvo je v našom časopriestore inštancia pevne oddelená od kultúry. Nám však dva náročné covidové roky ukázali niečo, čo sme odsúvali na okraj. Pedagógovia, psychológovia bijú na poplach. Deťom sme ublížili. Zistili sme, že škola nie je len akási „nalievareň“ vedomostí. Je to miesto, kde deti zažívajú celú škálu kontaktov, emócií, stretnutí a zážitkov, kde sa rozvíjajú sociálne interakcie nevyhnutné pre ich psychické zdravie a pohodu. Kde si tvoria vlastné kultúrne prostredie. Ak sa deti necítia dobre a v bezpečí, podávané informácie a vedomosti neabsorbujú. Preto je vhodnou otázkou na pripravovanú reformu: Budú sa naše deti cítiť lepšie? Získajú viac času na budovanie priateľstiev, na komunikáciu, sociálnu interakciu, na hru? Budú mať pedagógovia kapacitu sa venovať okrem preberanej látky i duševnému zdraviu? Budú žiť spoločensky, kultúrne a zdravo?
Čo môže kultúra priniesť školstvu? V kultúre roky mapujeme spoločenské benefity. Už v roku 1997 definovala Európska pracovná skupina pre kultúru a rozvoj v dokumente In from margins (z okraja do stredu) socio-ekonomické benefity umenia a kultúry. Pre účely článku uvediem definíciu spoločenských dopadov.
Priame a nepriame spoločenské dopady:
Umenie a kultúra poskytuje „sociálne hodnotné“ voľnočasové aktivity, „povyšuje“ myslenie ľudí a pozitívne prispieva k ich psychickej a sociálnej pohode a zvyšuje ich citlivosť a empatiu.
Umenie obohacuje sociálne prostredie za podpory stimulujúcich alebo príjemných verejných zariadení.
Umelecká činnosť, prostredníctvom podnecovania kreativity a nerešpektovania stanovených modelov myslenia, zvyšuje mieru inovácie.
Umelecké diela a kultúrne produkty predstavujú kolektívnu „pamäť“ pre komunitu a slúžia ako rezervoár tvorivých a intelektuálnych nápadov pre budúce generácie.
Práve kultúra je tá, ktorá skutočne prispieva k lepšej pohode spoločnosti, svojou podstatou nám umožňuje spracovávať traumy a vytvárať pozitívnejšie prostredie. Sme v situácii, kedy by sme sa mali pýtať, či nepostaviť kultúru a umenie do centra celého vzdelávacieho procesu. Ak navrhovaný plán toto umožňuje (aj v prípade, že to v ňom nie je explicitne napísané), teda ak budú mať pedagógovia a študenti priestor sa viac venovať tomu, čo ich zaujíma, a ak dostanú priestor venovať sa sebe navzájom, mali by sme zvážiť, či nám to nestojí za to, to skúsiť. Niečo zmeniť musíme. Mali by sme ďalšej generácii ukázať, že nám na nich záleží, že sa aspoň snažíme niečo zmeniť. Premýšľam, čo môžeme stratiť. Nebudú možno vedieť toľko, koľko si predstavujeme. Ale oni to ani v tejto chvíli v skutočnosti nevedia. V medzinárodných porovnaniach obsadzujeme nižšie priečky, ako naši susedia.
Vieme, že chceme dosiahnuť inklúziu a zvýšiť zdravie, kritické myslenie. Pomôže k tomu táto reforma? Odborníci pre svoje návrhy hľadali oporu v skúsenostiach zo zahraničia. Odporcovia zatiaľ argumentujú domácimi, pragmatickými problémami. Možno skutočne prevážia prevádzkové pripomienky. Možno sa nájde vôľa na vzájomnú debatu, a v to vlastne dúfame. Ak totiž nezmeníme naozaj nič, aký signál tým vysielame študujúcej generácii?
Jana Javorská
Projekt Kultúrny kyslík podporil z verejných zdrojov Fond na podporu kultúry ako hlavný partner.
