Mnoho modernejších prístupov apeluje na to, že deti nemajú tráviť čas výhradne v homogénnych, vekovo rovnakých skupinách. Školský systém je aktuálne nastavený tak, že nemáme na výber. Deti v školskom systéme členíme podľa veku. I tu je však výborným pomocníkom kultúra so svojimi kultúrnymi inštitúciami. Vždy som milovala pohľad na to, ako deti ležia v galériách a maľujú, vypĺňajú si rôzne pracovné listy a formou hry sa zoznamujú s umeleckými dielami. Deti sa veselo pohybujú medzi dospelými a obohacujú náš pohľad na umenie o ich, absolútne špecifický, názor.
Deti patria do múzeí, galérií, divadiel, jednoducho všade, kde sa pohybujú dospelí. Určite ste niekedy zažili dieťatko, ktoré zvládne pomerne dlhú dobu tíško sedieť v kruhu rodiny, na omši v kostole, na predstavení v divadle, či so záujmom sleduje koncert. A to aj napriek tomu, že by sme to v jeho veku nečakali. Väčšinou je za tým dlhodobá skúsenosť, kedy rodičia dieťatko viedli, často práve vlastným príkladom, k tomu ako sa správať v spoločnosti v danej situácii. Tak ako vychovávame od bábätka malého čitateľa, tak vychovávame milovníka kultúry a umenia. A je za tým často mnoho práce. Dieťatko potrebuje čas, aby si zvyklo, nasalo atmosféru, niekedy potrebuje viackrát len spoznávať priestor. Je možné, že s maličkým dieťatkom neprejdete z múzea viac ako poschodie, jednu miestnosť, že z divadielka uvidíte len časť. Našťastie, v ponuke programov kultúrnych inštitúcií sa už vyskytujú programy, ktoré umožňujú tráviť menším deťom v organizácii čas tak, aby bolo možné rešpektovať ich potreby. Je v poriadku, ak sa v spoločnosti pohybujú deti, musíme nájsť riešenia a spôsoby, aby boli vítané aj na miestach, ktoré zdanlivo nepôsobia detsky. Rodičia i starí rodičia vedia, že deti aby sa cítili v danom prostredí bezpečne, toho nepotrebujú priveľa. Najmä prívetivý prístup, prijatie okolím a technické zázemie, kde môže rodič rýchlo zareagovať na potreby dieťatka. Ale vhodné technické zázemie koniec koncov potrebujeme aj my dospelí. Kultúra by mala celkovo byť najinkluzívnejším segmentom. Zatiaľ aj na vlastnej skúsenosti viem povedať, že najmä technické prevedenie je problém, ktorý niekedy dokážu zachrániť ľudským prístupom zamestnanci, nie je to však pravidlo. Kultúrne inštitúcie boli pre mňa vždy útočiskom, ostrovom pohody a mentálnej stimulácie v mori bežných povinností. Vnímam ako nevyhnutné, aby boli pre ľudí minimálne rovnako príjemné a technicky pripravené ako nákupné centrá (samozrejme obsahovo neporovnávam kultúrne inštitúcie s nákupnými centrami).
Špecializované programy pre deti sú výborným spôsobom, ako ešte lepšie priblížiť umenie, priestor, sprostredkovať zážitok z umeleckej formy vhodným jazykom. A potom už len prepájať. Zažiť program pre deti v knižnici a potom chodiť knižky požičiavať. (Áno, v knižniciach rodinného typu majú napríklad aj leporelá). Kultúrne a umelecké zážitky preciťujeme dlhodobo, majú dlhodobé dopady na naše myslenie, správanie, cítenie. Deti to majú rovnako. Niekedy zdanlivo predstavenie, výstava, kniha … dieťa nezaujali. A potom ho spomenie o pol roka v úplne inej súvislosti. Kultúra a umenie prepájajú rácio s emóciami, v marketingovej literatúre uvažujeme o predaji nie predstavenia, ale zážitku. Dnes už vieme, že informácie prepojené s nejakým typom emócie či zážitku si lepšie zapamätáme, lepšie s nimi pracujeme ako s vedomosťami. Zážitkové učenie vďaka tomu zažíva boom. Všetko vo vzdelávaní sa zrejme nepodarí podfarbiť zážitkami, vedomostí je v súčasnom svete skutočne priveľa. Ale tie, ktoré nám utkvejú hlbšie, budú mať rozhodujúce slovo v našich neskorších životných rozhodnutiach.
To, aký svet formujeme okolo seba, s akou estetikou sa od detstva stretávame, ako vyzerá architektúra nášho prostredia, aké hodnoty postaví spoločnosť okolo nás na piedestál, aké zvyky, tradície zažívame, nás formuje od plienok a vďaka neuroplasticite mozgu až do smrti. Doslova. Kníhkupectvá a internetové kurzy ponúkajú dnes nepreberné množstvo literatúry o rôznych výchovných smeroch a postupoch. Keď som tieto publikácie listovala, chýbal mi v nich zreteľ na kultúru a umenie a ich miesto v živote detí. Pritom terapeutickými účinkami umenia sa zaoberal už Aristoteles. Švédski vedci (1997 vyšla štúdia švédského výzkumného týmu z Umejské univerzity o korelácii medzi životným štýlom a zdravím) zistili, že konzumenti kultúry žijú dlhšie. Percepcia, prijímanie kultúrnych zážitkov má schopnosť zvyšovať imunitu ľudského organizmu. A to je len ukážka pozitívnych prínosov kultúry. Pre všetky tie blahodarne účinky by sme mali dbať na to, aby sa výchova ku kultúre nedostala len do centra nášho vzdelávacieho systému, ale aby sme ju žili doslova od plienok.
Jana Javorská
Projekt Kultúrny kyslík podporil z verejných zdrojov Fond na podporu kultúry ako hlavný partner.
