Bábätkám kupujeme čierno- biele knižky, lebo vieme, že je to výborná stimulácia zraku. A už v tej chvíli, keď im „čítame“ obrázky strany za stranou, pokladáme základy budúceho čitateľa. Sledujeme, ako knižky ožužlávajú, stavajú si z leporel prvé ohrady (mimochodom, zaujímavý pohľad, v knihe „Naše dieťa“, podľa ktorej mali byť vychovávané minulé generácie, bolo toto prísne zakázané, s knihami sa nehrá, tento názor je, myslím, už aj vďaka rozširujúcemu sa trhu s bábätkovskou literatúrou prekonaný). Čítanie deťom je návyk, ktorý tak ako ďalšie budujeme postupne. V súčasnosti je na trhu už nespočetné množstvo interaktívnych kníh, výchovných príbehov, fantazijných rozprávok pre všetky vekové kategórie.
Postupne sa texty v knihách predlžujú od prvých slovíčok, zvukov, po vety, krátke texty, až dlhšie príbehy. Čítanie samo o sebe je však spojením pokojného hlasu rodiča a samo o sebe nemá pravidlá. Či sú to dlhšie, kratšie vety, viac obrázkov, viac textu, nie je striktne dané, čo je správne. Stačí sledovať, čo dieťatko zaujme. Niektorú knižku budete čítať stokrát dookola a je to v poriadku, niektoré príbehy preletíte a možno sa k nim vrátite neskôr. Niekedy ani netreba knihu, rodičia radi deťom vymýšľajú príbehy, vtedy je to omnoho interaktívnejšia zábava, lebo je pri nej priestor príbeh meniť a vytvárať dejové línie podľa reakcií dieťaťa. Knihy majú zase inú pridanú hodnotu. Naša slovná zásoba, aj napriek tomu že je vysoko individuálna, obsahuje stále obmedzené množstvo bežne používaných slov, ktoré ovplyvňuje denne opakujúca sa rutina. Knihy, naopak, obsahujú príbehy a slovíčka, ktoré nemusíme bežne v hovorovej reči používať. Deťom takto rozširujeme obzory aj v oblasti reči, neskôr čítanie upevňuje gramatické pravidlá. Výskumy dokazujú, že zväčšovanie slovnej zásoby priamo vplýva na ďalšiu schopnosť učiť sa. Je to pomerne logické, čím lepšie rozumieme povedanému/ prečítanému, tým viac má mozog voľnej kapacity pre spracovanie, zapamätanie si informácie. Je známe, že vášniví čitatelia nepotrebujú natoľko premýšľať o gramatike, jednoducho ju majú „napozeranú“. Podstatným benefitom je budovanie fantázie a s ňou spojenej kreativity. Rozprávky nemajú pevne stanovené pravidlá, v ktorých sa musíme pohybovať. V rozprávkach sa čaruje, lieta, mení čas, priestor tak, ako to v našom svete fyzikálne pravidlá neumožňujú. Môže to byť mätúce, inšpirujúce, ponúka iné pohľady a riešenia bežných situácií. Kreativita sa javí ako zásadná devíza v budúcnosti plnej neurčitosti. Nevieme presne, aké schopnosti budú ďalšie generácie potrebovať na prežitie v budúcnosti. Vieme iba, že budú musieť využívať flexibilitu a kreativitu, schopnosť prispôsobiť sa rôzne meniacim podmienkam, balansovať medzi hrozbami. M. Montessori vo svojom prístupe preferuje, aby príbehy odzrkadľovali životné situácie a neboli prikrášľované fantáziou. Odôvodnením je, že pre deti je príliš mätúce rozoznávať fantastické od skutočného. Zasnenosť detí vníma ako útek z reálneho sveta, preferuje hľadanie a bádanie po skutočných obdivuhodných magických dejoch, ktoré sa odohrávajú v prírode, v živote okolo nás. Voľba toho, čo budeme deťom čítať zostáva na nás. Nech sa rozhodneme pre čokoľvek, podstatný je čas, ktorý s deťmi takto trávime.
Vedeli ste, že aj keď sa z detí stanú čitatelia, stále hlboko túžia, aby sme im čítali? Nie je to nič nové, v minulosti bolo bežné, že rodiny trávili čas spoločným čítaním bez ohľadu na vek členov rodiny. Deti, a koniec koncov i my dospelí, hľadáme aktuálnu literatúru, aktuálnych hrdinov, s ktorými je pre nás ľahšie sa stotožniť. Pri množstve literatúry nachádzame stále rovnaké archetypy v rôznych dobách. Zmysel je naozaj v tom, že pre súčasné deti môže byť dnes náročnejšie stotožniť sa s hladujúcim Jankom, ktorý zháňa jedlo. Očakávajú možno, že hľadá potraviny v okolí samoobsluhy. Preto má obrovský zmysel podporovať súčasných autorov a súčasnú literatúru.
Zároveň je namieste zmieniť fakt, že vo chvíli ako zatvoríme knihu a vymieňame si na ňu vzájomné názory, či vysvetľujeme dej, budujeme kritické myslenie. Vytvárame priestor pre rôzne uhly pohľadu, pre otázky.
Jana Javorská
Projekt Kultúrny kyslík podporil z verejných zdrojov Fond na podporu kultúry ako hlavný partner.
