Určite si pamätáte, ako ste spievali detské pesničky tisíckrát dookola, aby ste dieťa rozosmiali, naučili ho rôzne pohyby, či uspávali. Kde spievajú rodičia, tam je bezpečie. Ľudia, utekajúci pred nebezpečenstvom, nespievajú a už i tak maličký tvor ako bábätko v tom má jasno. Smiali ste sa sami na sebe, že netrafíte ani jeden správny tón? Odborníci sa zhodujú, že to nevadí. A deti to tiež neriešia, aj napriek faktu, že sa rodia s absolútnym hudobným sluchom. Získavajú „tón“ jazyka. Postupne svoj absolútny sluch strácajú, časom i hudobný sluch, pokiaľ nie je rozvíjaný. Biologicky prerozprávané, vo chvíli ako sa naučia reč svojho kmeňa, mozog, ktorý funguje na princípe – nepotrebné preč, potrebné rozvíjam – vyhodnotí, že absolútny sluch už nie je podmienkou prežitia. Možno by nám život dokonca komplikoval, pretože tóny v našom okolí veľmi často nie sú dokonalé. Na niekoľko jedincov, ktorí túto premenu nezažijú, my ostatní zostaneme pri trochu šťastia s lepším, či horším hudobným sluchom, ktorý nám umožňuje prežívať hudbu a užívať si jej blahodarné účinky.
To, aký pozitívny vplyv má na nás hudba, nie je veľkou neznámou. Každý z nás má svoje obľúbené tóny, pri ktorých sa uvoľní, inšpiruje, motivuje. Sú rôzne teórie, ktoré označujú klasickú hudbu alebo meditačnú hudbu za vhodnú pre terapeutické účely. A tak deťom púšťame Mozarta či Bacha dúfajúc, že stimulujeme ich mozgové závity tým správnym spôsobom. Ale tak ako my rodičia, aj deti majú rady rôznu hudbu, plus nás zrkadlia, keď spozorujú, pri čom sa cítime dobre. Tento koncept nevylučuje žiaden hudobný žáner. Zaujímavým poznatkom však je, že posluch jednoduchých, čistých tónov umožňuje mozgu lepšie si vybudovať aparát pre lepšie rozoznávanie počutého. Jednoducho povedané, mozog si radí tóny za sebou, akoby to boli klávesy klavíra uložené jeden vedľa druhého. Čím lepšie pozná jednotlivé tóny, tým lepšie počujeme a zachytíme rôzne tóny a hlásky v našej reči.
Keď niektoré vynechá, lebo ich má „zaprášené“ neurčitým šumom, je predovšetkým pre deti náročnejšie rozoznať a zopakovať slová, čo komplikuje ďalšie pochopenie, význam a zopakovanie. Hudba v takýchto chvíľach doslova lieči.
Je to zároveň univerzálny jazyk a vzdelávanie sa v hudbe je pre mozog skutočne rovnako výživné, ako učenie sa ďalšieho jazyka. Poznanie hudobného jazyka totiž vytvára širokú neurónovú sieť, ktorá v budúcnosti reaguje so všetkým, čo sa neskôr naučíme. Vďaka tomu, že každý máme takéto jedinečné a rôznorodé neurónové siete, ovplyvnené všetkým naučeným, všetkými jedinečnými zážitkami v našich životoch, sme schopní rôznorodých a jedinečných riešení pri možno štandardných problémoch, či rozhodovacích úlohách.
Aj tu je prínosom mať dobrý základ. Keď sa dobre naučíte násobilku, mozog nemusí vynakladať také veľké úsilie pri počítaní komplikovanejších úloh, môže sa vďaka tomu sústrediť na zložitejšie operácie a príklad vnímať komplexnejšie. Základy hudby umožňujú neskôr hlbší hudobný zážitok a pritom nie je cieľom, aby každý z nás bol špičkový umelec. Umelecké a voľnočasové vzdelávanie v súčasnosti vníma MŠVVaŠ ako prevenciu pred rôznymi patologickými javmi. Čiže cieľom je priniesť nám a našim deťom do života pokiaľ možno čo najviac nástrojov na zvládnutie náročnosti fungovania v nehostinnom prostredí okolitého sveta.
Hudba spája. Stretla som sa s tým priamo na univerzite, kde bola hudba vyučovaná. Človek sám so svojím hudobným nástrojom. Z istého uhla pohľadu je to pravda. Ale okrem toho, väčšina z nás sa cíti dobre, keď hudbu konzumuje, zdieľa, alebo vytvára s ďalšími. Hudba je nástrojom komunikácie. Medzinárodnej. Tak ako má význam zapísať dieťa do umeleckej školy, kde sa naučí základy, rovnako má význam hudbu s ním zažívať v spoločnosti. Ako spoločnosť sme povinní dovoliť deťom zažívať hudobnú kultúru. Ako spoločnosť sme povinní starať sa o našu hudobnú kultúru, lebo áno, aj toto je jeden z nástrojov, ako sa vysporiadať s náročnými situáciami.
Jana Javorská
Projekt Kultúrny kyslík podporil z verejných zdrojov Fond na podporu kultúry ako hlavný partner.
