Rada vlády pre kultúru SR schválila v apríli 2014 Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike.
Hneď na začiatku si nás Rada dovoľuje upozorniť, že zaostávame za USA, ale aj za väčšinou našich susedných krajín v EÚ. Musíme sa priznať, že nás toto tvrdenie vôbec neprekvapilo. Dokonca konštatujeme, že koncepcie kreatívnych priemyslov už na západe vyšli z módy. Aj v Rumunsku, „na ktoré si Slováci stále trúfajú pozerať akosi zvrchu, (majú) oveľa lepšie zreformovaný kultúrny sektor“, vyjadrila sa Zora Jaurová vo svojom rozhovore pre denník SME.
Skrátka zabudli sme, že kultúra a s ňou spojená tvorivosť a invencia je už dávno považovaná za jeden z predpokladov rozvoja národného hospodárstva. V moderne reformovaných štátoch sú ľudia, ktorí nepovažujú ministerstvo kultúry za najpodradnejší post vo vláde, ale za bázu, ktorá podporuje jeden z najpredávanejších produktov dneška „stories“. A pritom naše vysoké školy chrlia humanitne orientovaných vysokoškolákov narozdiel od prázdnych technických škôl, kde sú a čo robia títo potenciálni nositelia kreativity?
Neprekvapilo nás ani to, že Inšpiračným zdrojom pre daný dokument boli britské publikácie – The Creative Economy: an Introductory Guide a mapping the creative industries: a toolkit a aplikované skúsenosti Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska. Definície odkazujú na známych svetových autorov Johna Howkinsa a Richarda Floridu, ktorí publikovali svoje myšlienky o kreatívnej ekológie a kreatívnej triede už v rokoch 2002 a 2009.
Čo nám nechýba je pojem kreatívny, ktorý sa u nás skloňuje častejšie ako slovo hipster. Len v posledných týždňoch sme sa nestretli s novinami, časopismi, prípadne prednáškami, kde by sa tento pojem nevyskytoval aspoň 10 krát.
Ale myslíme si, že sa nemusíme obávať nejakých zásadných krokov, pretože materiál navrhuje, aby sa vytvoria pracovná skupina a medzirezortná komisia. Teda združenie úradníkov, ktorí budú mať prácu navyše a Slovensko je vyskúšaným priestorom, v ktorom bezpečne aj tie naj myšlienky zanikajú v medzirezortných komisiách a pracovných skupinách.
Dovoľujeme si upozorniť, že už najmä Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky z roku 2003, keď bol ministrom Milan Kňažko poukazuje na fakt, že vnímali tézu o ekonomickej základni a kultúre len ako nadstavbe, teda tézy vychádzajúce z marxizmu.
Ale od roku 2003 sme sa prehupli do ďalšej dekády a vyrastá ďalšia generácia, ktorej pohľad na kultúru sa už približuje pojmu kreatívna ekológia, len náš hlas k ušiam tvorcov štátnej politiky nedoľahol.
Sektor kultúry v štatistikách často spadá pod cestovný ruch. Preto sa dočítame, ako dokumentuje aj tento materiál : „podľa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podiel kreatívneho priemyslu na cestovnom ruchu v súčasnosti asi najbližšie vyjadruje podiel iných služieb na cestovnom ruchu (kultúra, rekreácia, iné zábavné služby a ďalšie služby) podľa satelitného účtu za rok 2008. Tento podiel je 9,4 % z celkového objemu 3 613 mil. eur.“ Teda Slovensko má už skúsenosť s tvorbou satelitného účtu pre cestovný ruch.
Ako chce minister kultúry zdôvodniť, že kultúra je podstatnou základňou kreativity a invencie pre všetky rezorty, keď nedokázal vybojovať ani len satelitný účet a samostatnú “štatistickú kolonku”?
Kreatívny priemysel vo svete je veľkej miere založený na mikropodnikaní. Na klastroch, virtuálnom pracovnom prostredí, kumulovaní podnikateľských činností atď. Dokument odporúča posilňovanie networkingu, zlepšenie prístupu k financiám v oblasti kreatívneho priemyslu, vyzýva k podpore rozvoja špecifickej infraštruktúry (fyzickej aj virtuálnej) pre produkciu, distribúciu a konzumáciu kreatívnych produktov a služieb. Súhlasíme. Len by bolo potrebné ešte zdôrazniť, že jedným zo zásadných problémov pre mikro podnikateľov sú zákony proti živnostníkom, priveľká byrokratická záťaž. Osobitnou kapitolou je vzdelávanie v manažérskych zručnostiach. Neustále sa v nich všetci vzdelávame. V školách, na univerzitách, núti nás k tomu Európska komisia, v každej žiadosti o grant to treba uviesť. A keď nedajbože máte dobrý nápad, potrebujete 1500 papierov a musíte navštíviť desiatky neochotných úradníkov, takže nakoniec Vás všetka chuť byť kreatívni prejde. Len výpočet zákonov prijatých v posledných dvoch rokoch posunul Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia o niekoľko stupňov dozadu. Špeciálne sme si prečítali podkapitola Koregulácia ako nástroj priateľského regulačného prostredia, ale myslíme si, že vzhľadom na jej urgentnosť by bolo potrebné dať ju na začiatok celého dokumentu. A to nepíšeme o neustále odkladanej modernizácii legislatívy ochrany duševného vlastníctva, teda o jadre celého problému. Jasné pravidlá hry, možnosť kontroly a istota, že Vám nikto beztrestne nemôže Vašu ideu ukradnúť, hrá veľkú úlohu pri motivácii rozvinúť svoje myšlienky na Slovensku a nie v cudzine. Autori dokumentu si to uvedomujú, ale nezostáva im nič iné len apelovať na potrebu špeciálnych súdov, ktoré sa tejto problematike budú vedieť venovať. Ale vzhľadom na stav našej justície si dovoľujeme tvrdiť, že tento dokument nenájde veľkú podporu do roku 2016.
V Kultúrnom kyslíku sa pravidelne venujeme vyhodnoteniu projektu EHMK. Zatiaľ sme sa nedozvedeli z MKSR, či aj minister so svojimi úradníkmi vyhodnotia prínos EHMK pre podporu kreativity a kreatívnych priemyslov. Zdá sa, že Košice skončili a zabudnime. Chápeme, že ministerskí úradníci nemajú čas pripraviť nejaký relevantný materiál, pretože musia ešte stále vyhodnocovať žiadosti o peniaze celej kultúrnej obce, pretože ani arms lenght principle sme zatiaľ na Slovensku na rozdiel Lotyšska nepresadili.
Na druhej strane nás prekvapilo , že ako príklad kreativity, spomínajú Hurbanove kasárne. Boli sme sa pozrieť, zatiaľ sa tam nič nedeje okrem toho, že tam zakotvila Národná galéria (stretávame ľudí, ktorí si stále myslia, že Hurbanové kasárne, by mali byť radšej campusom pre študentov blízkych VŠ, ako kreatívny klaster, do ktorého vedie len úzka bránička z rušnej hlavnej ulice.)
Nechceme vzbudiť dojem, že nie sme radi, že sa MKSR rozhýbalo a nechalo vypracovať tento materiál. Mnohí ľudia, ktorí to budú musieť prečítať sa minimálne naučia, kto je to Howkins a Florida.
Ale pokiaľ k materiálu nie je priložený zdroj financií, zoznam hospodárskych zákonov, ktoré treba okamžite zmeniť a financie na kampaň, ktorá upozorní kreatívne mozgy , ktoré hromadne utekajú zo Slovenska, že by mohli aj zostať, je materiál len milo obsažným tréningom.
Aj odkazy na vedomostnú ekonomiku v nás vzbudzujú skôr nostalgiu a smútok vzhľadom na to, kde sa nachádzajú v rebríčku Európskych univerzít naše školy. Je to Sizyfovská práca podporiť na Slovensku talenty, teda ľudí, ktorí sa líšia od priemeru. Každý, kto si prečíta program najväčších politických síl v krajine pochopí , že sa opierajú o vrstvy obyvateľov, ktorí nechcú zmeny, boja sa ich, a v žiadnom prípade ich nepodporujú. V slovenskej spoločnosti je dôležité nevyčnievať, a preto každý, komu je ľúto, že talenty, ktoré sa bezpochyby na Slovensku rodia, odovzdávajú svoju kreativitu iným národom. Nieže by to bol dnešný problém. Už Matej Bell písal svojim synom, aby sa nevracali na Slovensko, ale radšej zostali v Nemecku. Tento trend sme ešte stále nezmenili. A bohužiaľ Východiskách stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike to nezmenia.
Autori: Magdaléna Vášáryová a tím IKP
Zdroj: Východiská koncepcie na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike