{"id":741,"date":"2022-12-30T11:59:42","date_gmt":"2022-12-30T10:59:42","guid":{"rendered":"https:\/\/via-cultura.sk\/?p=741"},"modified":"2023-03-31T12:01:18","modified_gmt":"2023-03-31T10:01:18","slug":"kultura-spominania-a-zabudania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/kultura-spominania-a-zabudania\/","title":{"rendered":"Kult\u00fara spom\u00ednania a zab\u00fadania"},"content":{"rendered":"<p>Rusk\u00e1 vojna proti Ukrajine o\u017eivila t\u00e9my rev\u00edzie pam\u00e4te a kult\u00fary spom\u00ednania. O jej ovl\u00e1dnutie sa dlhodobo intenz\u00edvne sna\u017eia najm\u00e4 populistick\u00e9 sily. Aj \u013eudskopr\u00e1vni sv\u00e4tu\u0161k\u00e1ri \u2013 pou\u017eij\u00fac v\u00fdraz arcipopulistu Roberta Fica \u2013 v\u0161ak zistili, \u017ee bez pr\u00e1ce s pam\u00e4\u0165ou je liber\u00e1lna demokracia v ohrozen\u00ed. V regi\u00f3ne Stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3py tieto snahy populistov korigovala rusk\u00e1 agresia r\u00f4zne. V orb\u00e1novskom Ma\u010farsku o\u017eivila tr\u00fachlenie v d\u00f4sledku trianonskej traumy, a t\u00fdm sa vzdialila konsenzu\u00e1lnemu, \u201eeur\u00f3pskemu\u201c spom\u00ednaniu. V pr\u00edpade konzervat\u00edvno-populistick\u00e9ho Po\u013eska mo\u017eno vo v\u00fdsledku pozorova\u0165 sk\u00f4r korekciu predch\u00e1dzaj\u00faceho pam\u00e4\u0165ov\u00e9ho dobrodru\u017estva. Nielen\u017ee poh\u013ead na Ukrajinu rozladil dovtedy harmonick\u00e9 \u0161trnganie poh\u00e1rov bratrancov v \u0161abli, v\u00e4zba Poliakov na Z\u00e1pad sa v d\u00f4sledku ohrozenia a v medziach mo\u017enost\u00ed posilnila.<br \/>\nBolo by preh\u00e1\u0148an\u00edm tvrdi\u0165, \u017ee za v\u0161etk\u00fdm pam\u00e4\u0165ov\u00fdm zm\u00e4tkom je hybridn\u00e1 vojna Krem\u013ea proti Eur\u00f3pe. T\u00e1 napr\u00edklad s t\u00e9mou pam\u00e4te b\u00fdval\u00fdch satelitn\u00fdch n\u00e1rodov Sovietskeho zv\u00e4zu nar\u00e1ba ve\u013emi efekt\u00edvne, ale zatia\u013e nezasiahla k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 elitn\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Aj t\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed obdivovatelia Putina spomedzi akademikov sa napr\u00edklad neodv\u00e1\u017eia znemo\u017eni\u0165 a vlastizradu napr\u00edklad na Slovensku kultivuj\u00fa hlavne smer\u00e1cki a fa\u0161istick\u00ed politici. Ruskej vojne dominuje gigantick\u00fd imperi\u00e1lny kon\u0161trukt pr\u00e1va na Ukrajinu zo strany Moskvy, ako aj aktu\u00e1lna interpret\u00e1cia vojny ako z\u00e1padn\u00e9ho ataku proti br\u00e1niacemu sa Rusku. Ove\u013ea z\u00e1sadnej\u0161iu \u00falohu tu v\u0161ak hr\u00e1 existuj\u00faca \u201eautocht\u00f3nna\u201c kult\u00fara spom\u00ednania a zab\u00fadania. Len ona m\u00f4\u017ee by\u0165 nakoniec n\u00e1strojom elimin\u00e1cie hybridnej hrozby. Zmierenie bez zab\u00fadania je napr\u00edklad pr\u00edstup, ktor\u00fd m\u00e1 potenci\u00e1l \u201ereziliencie\u201c.<br \/>\nSlov\u00e1ci v Po\u013esku<br \/>\nV septembri 2022 som sa z\u00fa\u010dastnil ve\u013ekej medzin\u00e1rodnej akcie v Po\u013esku. Vy\u0161e \u0161tyritis\u00edc \u00fa\u010dastn\u00edkov z biznisu, akad\u00e9mie i politiky v obrovskom krkono\u0161skom hoteli s v\u00fdh\u013eadom na po\u013esk\u00fa \u010das\u0165 Sne\u017aky debatovalo v paraleln\u00fdch paneloch nad v\u00fdzvami, ktor\u00fdm Eur\u00f3pa \u010del\u00ed. Nech\u00fdbali ot\u00e1zky k su\u017eovanej Ukrajine, zelenej transform\u00e1cii i nov\u00fdm technol\u00f3gi\u00e1m. M\u00f4j panel bol venovan\u00fd politike pam\u00e4ti v medzin\u00e1rodnom diskurze. Poliakom \u0161lo najm\u00e4 o predstavenie aktu\u00e1lnej rev\u00edzie spom\u00ednania populistick\u00e9ho Po\u013eska pod vl\u00e1dou strany Pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165. Dvaja po\u013esk\u00ed predstavitelia a moder\u00e1tor \u2013 nacionalistick\u00fd profesor hist\u00f3rie \u2013 venovali zvl\u00e1\u0161tnu pozornos\u0165 nov\u00fdm \u017eiadostiam o vojnov\u00e9 repar\u00e1cie na Nemecku. M\u00f4j pr\u00edspevok do diskusie bol pozna\u010den\u00fd pozorovan\u00edm predch\u00e1dzaj\u00faceho panelu, v ktorom sa historik a europoslanec po\u013eskej vl\u00e1dnej strany, spolu s \u010fal\u0161\u00edmi n\u00e1rodne-konzervat\u00edvnymi intelektu\u00e1lmi, ob\u00faval do liber\u00e1lneho Bruselu, opoz\u00edcie doma, \u017ee sa spriahla s kult\u00farnymi marxistami, a do \u013eavice ako neospravedlnite\u013ene spojenej s komunistick\u00fdm re\u017eimom. Hl\u00e1sali potrebu novej interpret\u00e1cie postkomunistick\u00e9ho konsenzu ako priam zjavenej n\u00e1bo\u017eenskej pravdy.<br \/>\nV na\u0161om medzin\u00e1rodnom paneli som pripomenul pre v\u00e4\u010d\u0161inu pr\u00edtomn\u00fdch zabudnut\u00e9 udalosti. Konferencia sa toti\u017e konala na v\u00fdro\u010die \u00fatoku Slovenskej republiky (1939 \u2013 1945) na Po\u013esko. Pri \u00fatoku, ktor\u00fd trval p\u00e1r dn\u00ed v septembri 1939, zahynulo 18 slovensk\u00fdch vojakov, 46 bolo zranen\u00fdch a 11 nezvestn\u00fdch. O po\u010dte padl\u00fdch a materi\u00e1lnych \u0161kod\u00e1ch na po\u013eskej strane sa nep\u00ed\u0161e, ale do slovensk\u00e9ho zajatia padlo zhruba 1350 Poliakov. Asi 1200 z nich vydali Slov\u00e1ci Nemcom. Niektor\u00ed boli eskortovan\u00ed do Sovietskeho zv\u00e4zu a zbytok bol v\u00e4znen\u00fd v zajateckom t\u00e1bore v Le\u0161ti. Moja ot\u00e1zka na spolupanelistov s hlasn\u00fdmi po\u017eiadavkami na Nemecko bola, \u010di by po vy\u010d\u00edslen\u00ed \u0161k\u00f4d v miere, ak\u00fa po\u013esk\u00ed historici napo\u010d\u00edtali v pr\u00edpade hitlerovsk\u00e9ho \u00fatoku, mali podobn\u00e9 n\u00e1roky vo\u010di s\u00fa\u010dasnej demokratickej Slovenskej republike?<br \/>\n\u017de pr\u00e1ve t\u00e1to slovensko-po\u013esk\u00e1 historick\u00e9 udalos\u0165 nie je ve\u013emi zn\u00e1ma \u0161ir\u0161iemu publiku v Po\u013esku neprekvapuje. Hist\u00f3ria \u00fatoku na Po\u013esko \u2013 ako aj ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej slovenskej \u00fa\u010dasti po boku Hitlera na Ukrajine &#8212; je v\u0161ak zab\u00fadan\u00e1 aj obyvate\u013emi Slovenska. Nepasuje do dominantn\u00e9ho pr\u00edbehu o antifa\u0161istoch z \u010dias Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania, ktor\u00fd si prisp\u00f4sobili komunisti a vo vybalansovanej\u0161ej podobe sl\u00fa\u017ei na legitimiz\u00e1ciu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho demokratick\u00e9ho re\u017eimu. Pam\u00e4\u0165 na mo\u017en\u00fa agresiu Slov\u00e1kov je nepriamo ospravedl\u0148ovan\u00e1 mal\u00fdmi vojensk\u00fdmi \u00faspechmi, dezerciami a v\u0161eobecnou neochotou bojova\u0165. Menej sa spom\u00edna zodpovednos\u0165 samotn\u00fdch rod\u00e1kov za re\u017eim, ktor\u00fd sl\u00fa\u017eil Hitlerovi. Slov\u00e1ci s\u00fa tu zase raz nevinn\u00fdmi obe\u0165ami machin\u00e1cii mocn\u00fdch, s\u00fa bez vlastnej v\u00f4le, n\u00e1zorov a schopnost\u00ed.<br \/>\nZ poh\u013eadu pam\u00e4te Slov\u00e1kov je prekvapiv\u00e9 hlavne to, \u010do analytici naz\u00fdvaj\u00fa n\u00edzka reziliencia vo\u010di hoaxom a propagande. Z h\u013eadiska s\u00fa\u010dasn\u00e9ho politick\u00e9ho projektu \u0161t\u00e1tu ide samozrejme o \u010d\u00edru dezorient\u00e1ciu. Prejavuje sa v n\u00edzkej miere kritiky vo\u010di agresii Ruska, nes\u00fahlasom s finan\u010dnou pomocou Ukrajine, vysokou mierou antiamerikanizmu, ktor\u00fd nem\u00e1 \u017eiadne re\u00e1lne slovensk\u00e9 korene, pr\u00e1ve naopak, bez americk\u00fdch Slov\u00e1kov by Slovensko vyzeralo dramaticky inak, ak by v\u00f4bec bolo&#8230;<br \/>\nSlovensk\u00fd region\u00e1lny nadpriemer v podliehan\u00ed ruskej propagande m\u00e1 viacero pr\u00ed\u010din. Publicisti ako napr\u00edklad Michal Havran napr\u00edklad v s\u00favislosti s pam\u00e4\u0165ou p\u00ed\u0161u, \u017ee Slovensko sa pravidelne dom\u00e1ha sk\u00f4r zabudnutia na traumy, do popredia d\u00e1va schopnos\u0165 \u013eutova\u0165 seba, a nie in\u00fdch, hovori\u0165 o obetiach, no nie v s\u00favislosti so zavra\u017eden\u00fdmi a deportovan\u00fdmi, ale t\u00fdmi, ktor\u00fdm zdra\u017eel ro\u017eok.  T\u00e1to dezorient\u00e1cia o zdra\u017eovan\u00ed ro\u017ekov v\u0161ak m\u00e1 aj hlb\u0161ie kult\u00farne zd\u00f4vodnenia. Tie vysvet\u013euj\u00fa lep\u0161ie, \u017ee popularita mieru a chleba nie je len o dezorient\u00e1cii, ale m\u00e1 int\u00edmne kult\u00farne parametre. Pred ich n\u00e1\u010drtom v\u0161ak treba pripomen\u00fa\u0165 najm\u00e4 poh\u013ead do ma\u010farsk\u00e9ho zrkadla.<br \/>\nPam\u00e4\u0165 Ma\u010farov<br \/>\nPred p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ami mi Fejsbuk pon\u00fakol kreslen\u00fa rozpr\u00e1vku v ma\u010far\u010dine, aby jej rozumeli aj deti. Profesion\u00e1lny film\u00edk zobrazoval cestu mal\u00e9ho \u0161kol\u00e1ka z Kolo\u017ev\u00e1ru po Ve\u013ekom Uhorsku. Na za\u010diatku sa lo\u010fou pres\u00faval z hlavn\u00e9ho mesta podunajsk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu do Po\u017eone. Odtia\u013e cez Trnavu do Tatier, aby skon\u010dil v pri ko\u0161ickom d\u00f3me. Poklonil sa na m\u00fdtickom Vereckom sedle, kadia\u013e \u00fadajne star\u00ed Ma\u010fari pri\u0161li do domoviny, a pre\u0161iel do Sedmohradska. Cestou sp\u00e4\u0165 do hlavn\u00e9ho mesta absolvoval cez kukuri\u010dn\u00e9 polia Vojvodiny a pritom stihol nazrie\u0165 aj do Burgenlandu. Na ka\u017edom mieste mal pr\u00edbuzn\u00fdch a priate\u013eov, ktor\u00ed hovorili po ma\u010farsky a\u017e k\u00fdm do hry nevst\u00fapili hranice, cudzie \u0161koly a cudz\u00ed \u00faradn\u00edci. Smutn\u00fd chlap\u010dek dostal rumunsk\u00fd pas a okolie na neho za\u010dalo prehov\u00e1ra\u0165 cudzou re\u010dou. Na n\u00e1v\u0161tevu pr\u00edbuzn\u00fdch v svojej domovine zrazu potreboval cestovn\u00fd pas.<br \/>\nPodobn\u00fdch n\u00e1strojov emocion\u00e1lneho zobrazovania ve\u013ekoma\u010farskej traumy mo\u017eno n\u00e1js\u0165 mno\u017estvo. Utkvel mi v pam\u00e4ti najm\u00e4 v\u00fdpravn\u00fd profesion\u00e1lny propagandistick\u00fd klip, v ktorom vidiecku ve\u013ekorodinu pri obede dramaticky rozdel\u00ed kr\u00e1ter po n\u00e1hlom zemetrasen\u00ed. Pre\u013eaknut\u00ed obeduj\u00faci si uvedomia, \u017ee kr\u00e1ter sa \u010falej prepad\u00e1va aj uprostred ich domu, za zvukov dr\u00e1saj\u00facej hudby bolestne rozde\u013euje rodinu ako neprekonate\u013en\u00e1 hranica. Tr\u00fachlenie nad rozdelen\u00fdm n\u00e1rodom boli v\u017edy pr\u00edtomn\u00e9 v \u010dasti postversaillleskej ma\u010farskej spolo\u010dnosti. Pod Viktorom Orb\u00e1nom \u2013 a intenz\u00edvnej\u0161\u00edm revizionistick\u00fdm tlakom Ruska &#8212; sa v\u0161ak rozvinulo do nov\u00e9ho systematick\u00e9ho formovania historickej krivdy. Tak\u00fdto nacionalistick\u00fd revizionizmus nesta\u010d\u00ed analyzova\u0165 ako ak\u00fdsi produkt nacionalizmu. P\u00f4da, pokrvn\u00e9 zv\u00e4zky, harmonick\u00fd susedsk\u00fd \u017eivot gazdov, ktor\u00fd vo propagandistickom filme kon\u010d\u00ed rozbit\u00edm Ma\u010farska, s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 emocion\u00e1lne t\u00e9my pre pr\u00edslu\u0161n\u00edkov ned\u00e1vnych ro\u013en\u00edckych n\u00e1rodov v regi\u00f3ne.<br \/>\nSlovensk\u00fd pr\u00edbeh o ju\u017en\u00fdch \u010dastiach republiky je napr\u00edklad tak\u00fdto: Slov\u00e1ci z\u00edskali ju\u017en\u00fa hranicu dne\u0161n\u00e9ho demokratick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v\u010faka v\u00fdsledkom rokovan\u00ed vo Versailles a akci\u00e1m v\u00e4\u010d\u0161inou \u010desk\u00fdch legion\u00e1rov, veden\u00fdch talianskymi a franc\u00fazskymi velite\u013emi na \u00fazemiach, ktor\u00e9 sa stali \u010ceskoslovenskom. S touto hranicou z\u00edskali Slov\u00e1ci autocht\u00f3nnych ma\u010farskojazy\u010dn\u00fdch spoluob\u010danov, ktor\u00ed sa k projektu novej republiky nehl\u00e1sili. V atmosf\u00e9re povojnovej retrib\u00facie a n\u00e1silnej kolektiviz\u00e1cie p\u00f4dy Slov\u00e1ci de facto kolonizovali cudzie \u00fazemie. Z\u00edskali domy, majetky, p\u00f4du od Ma\u010farov, po Nemcoch a \u017didoch. Dodnes nec\u00edtia vinu za tieto \u010diny, lebo sa tak dialo v mene slovensk\u00e9ho a \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho nacionalizmu, ktor\u00fd sa naz\u00fdval budovanie \u0161t\u00e1tu. V tom \u010dase u\u017e bola hist\u00f3ria \u00fa\u010dasti Slov\u00e1kov na \u00fatoku v Po\u013esku \u010di Ukrajine zab\u00fadan\u00e1 v s\u00falade s rastom v\u00fdznamu antifa\u0161istick\u00e9ho povstania. Len m\u00e1lo sa v\u0161ak p\u00ed\u0161e o tom ako bol \u010deskoslovensk\u00fd komunistick\u00fd internacionalizmus a jeho antifa\u0161istick\u00fd komponent vo\u010di \u010deskoslovensk\u00fdm Ma\u010farom de facto nacionalistick\u00fd.<br \/>\nAko v\u0161ak vypl\u00fdva zo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edkladov v tejto \u00favahe, k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 nie je t\u00e1 ideologicky-dezinterpreta\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 revizionizmu, ale jej emocion\u00e1lne-ka\u017edodenn\u00fd z\u00e1klad, s ktor\u00fdm tak umne nar\u00e1baj\u00fa populisti. Nad pocitom straty domova, rozdelenia rodiny, nespravodlivej krivdy toti\u017e nikdy nevyhr\u00e1 \u010dist\u00e1 historick\u00e1 pravda. T\u00e1 plat\u00ed len pre expertov. Aj preto je slep\u00fa spravodlivos\u0165 vhodnej\u0161ie nahradi\u0165 \u201ezmieren\u00edm bez zabudnutia\u201c. Ak\u00e9 konkr\u00e9tne prejavy t\u00e1to kult\u00fara spom\u00ednania a zab\u00fadania m\u00e1 ma\u0165 je v\u0161ak u\u017e t\u00e9mou na in\u00fd \u010dl\u00e1nok.<\/p>\n<p>Juraj Buzalka<br \/>\nsoci\u00e1lny antropol\u00f3g<\/p>\n<p><strong>Projekt Kult\u00farny kysl\u00edk podporil z verejn\u00fdch zdrojov Fond na podporu kult\u00fary ako hlavn\u00fd partner.<\/strong><\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignnone size-medium wp-image-641 aligncenter\" src=\"https:\/\/via-cultura.sk\/wp-content\/uploads\/2023\/01\/FPU_logo1_modre-300x150.jpg\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" srcset=\"https:\/\/via-cultura.sk\/wp-content\/uploads\/2023\/01\/FPU_logo1_modre-300x150.jpg 300w, https:\/\/via-cultura.sk\/wp-content\/uploads\/2023\/01\/FPU_logo1_modre.jpg 500w\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"150\" \/><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rusk\u00e1 vojna proti Ukrajine o\u017eivila t\u00e9my rev\u00edzie pam\u00e4te a kult\u00fary spom\u00ednania. O jej ovl\u00e1dnutie sa dlhodobo intenz\u00edvne sna\u017eia najm\u00e4 populistick\u00e9 sily. Aj \u013eudskopr\u00e1vni sv\u00e4tu\u0161k\u00e1ri \u2013 pou\u017eij\u00fac v\u00fdraz arcipopulistu Roberta Fica \u2013 v\u0161ak zistili, \u017ee bez pr\u00e1ce s pam\u00e4\u0165ou je liber\u00e1lna demokracia v ohrozen\u00ed. V regi\u00f3ne Stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3py tieto snahy populistov korigovala rusk\u00e1 agresia r\u00f4zne. V [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,8],"tags":[],"class_list":["post-741","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-blog","category-kulturny-kyslik"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/741","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=741"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/741\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":743,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/741\/revisions\/743"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=741"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=741"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=741"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}