{"id":246,"date":"2022-09-19T16:57:23","date_gmt":"2022-09-19T14:57:23","guid":{"rendered":"https:\/\/via-cultura.sk\/?p=246"},"modified":"2022-09-19T16:57:23","modified_gmt":"2022-09-19T14:57:23","slug":"premeny-a-konstanty-jednej-urbannej-skusenosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/premeny-a-konstanty-jednej-urbannej-skusenosti\/","title":{"rendered":"Premeny a kon\u0161tanty jednej urb\u00e1nnej sk\u00fasenosti"},"content":{"rendered":"
\n

Vstup do n\u00e1\u0161ho hlavn\u00e9ho mesta po niektorej z dia\u013enic prin\u00e1\u0161a neprehliadnute\u013en\u00e9 uk\u00e1\u017eky p\u00f4sobenia ve\u013ek\u00fdch procesov, ak\u00fdmi v s\u00fa\u010dasnosti prech\u00e1dzaj\u00fa urb\u00e1nne aglomer\u00e1cie na celom svete. Komplexy obchodn\u00fdch centier, skladov a parkov\u00edsk, ktor\u00e9 tu lemuj\u00fa okraje cesty, by sa mohli \u00a0nach\u00e1dza\u0165 na predmestiach Viedne, R\u00edma alebo Par\u00ed\u017ea. Na obzore n\u00e1m satelitn\u00e9 meste\u010dk\u00e1, zahryz\u00e1vaj\u00face sa do karpatsk\u00fdch lesov, n\u00e1zorne predv\u00e1dzaj\u00fa \u00fa\u010dinky suburbaniz\u00e1cie: aj v tomto meste sa str\u00e1ca niekdaj\u0161\u00ed vz\u0165ah medzi centrom a perif\u00e9riou, aj Bratislava sa decentralizuje a postupne premie\u0148a na komplex vo\u013ene prepojen\u00fdch aglomer\u00e1ci\u00ed. Napokon, najv\u00fdraznej\u0161\u00edm prejavom procesov, ak\u00e9 n\u00e1\u0161mu hlavn\u00e9mu mestu vtla\u010dili jeho s\u00fa\u010dasn\u00fa podobu, je pr\u00fad aut, autobusov a kami\u00f3nov, uprostred ktor\u00e9ho do neho vstupujeme a prech\u00e1dzame n\u00edm: je to jedno z mnoh\u00fdch miest, ktor\u00e9 sa stali s\u00faborom pr\u00fadov prebiehaj\u00facich po regulovan\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch tras\u00e1ch. \u00a0<\/span><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Je nesporn\u00e9, \u017ee v tomto mas\u00edvnom a unifikuj\u00facom procese sa str\u00e1caj\u00fa \u010drty a vlastnosti, ak\u00fdmi sa e\u0161te ned\u00e1vno vyzna\u010dovali niektor\u00e9 \u0161tvrte a ich obyvatelia. T\u00ed Starome\u0161tania, \u010do svoje ve\u013ek\u00e9 n\u00e1kupy pravidelne robia v niektorom z n\u00e1kupn\u00fdch centier, nach\u00e1dzaj\u00facich sa v Petr\u017ealke alebo Trn\u00e1vke, sa v\u00f4bec nemusia znepokojova\u0165 ch\u00fdrmi, ktor\u00e9 kedysi pred vstupom do t\u00fdchto z\u00f3n varovali. Z\u00e1rove\u0148 sa nielen z t\u00fdchto, ale aj z \u010fal\u0161\u00edch okrajov\u00fdch \u0161tvrt\u00ed vytratili osobitosti, ktor\u00fdmi sa ich obyvatelia vyzna\u010dovali z jazykov\u00e9ho a folkl\u00f3rneho h\u013eadiska. Kde\u017ee s\u00fa \u010dasy, ke\u010f sa Karlove\u0161\u0165ania dorozumievali jazykom, ktor\u00fd n\u00e1m ostatn\u00fdm, ozajstn\u00fdm Blav\u00e1kom, znel smie\u0161ne \u2013 a to ani nemuseli hovori\u0165 niektor\u00fd zo svojich vtipov!<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Mnoh\u00e9 nasved\u010duje, \u017ee tie lok\u00e1lne osobitosti, ktor\u00fdm sa aspo\u0148 na okraji a vo folkl\u00f3rnych form\u00e1ch podarilo pre\u017ei\u0165 v\u0161etky etapy socialistick\u00fdch v\u00fdstavieb a prestavieb, z povrchu etnick\u00e9ho a kult\u00farneho zlo\u017eenia mesta definit\u00edvne vymazala ne\u00faprosn\u00e1 globaliz\u00e1cia. Nebolo by v\u0161ak spr\u00e1vne, keby sme si v \u00fa\u010dinkoch t\u00fdchto dvoch procesov, ktor\u00e9 sa napriek v\u0161etk\u00fdm odli\u0161nostiam sp\u00e1jaj\u00fa v tom, \u017ee potl\u00e1\u010daj\u00fa osobitosti miesta a historick\u00fdch podmienok, v\u0161\u00edmali len \u010doraz d\u00f4kladnej\u0161ie vyhladzovanie st\u00f4p, ak\u00e9 v priestore mesta zanechali predch\u00e1dzaj\u00face epochy s ich etnick\u00fdmi, kult\u00farnymi a politick\u00fdmi charakteristikami. Zaiste, z podoby tohto mesta zmizlo mnoh\u00e9 z toho, \u010d\u00edm jeho tv\u00e1r a atmosf\u00e9ru pozna\u010dila najsk\u00f4r rak\u00fasko-uhorsk\u00e1 a potom medzivojnov\u00e1 \u010deskoslovensk\u00e1 minulos\u0165. Nech u\u017e sme v\u0161ak k architektonick\u00fdm a urbanistick\u00fdm v\u00fdtvorom socialistickej moderny a postsocialistickej postmoderny akoko\u013evek kritick\u00ed, nemali by sme zab\u00fada\u0165, \u017ee v peripeti\u00e1ch tohto v\u00fdvinu sa sformoval ist\u00fd typ urb\u00e1nnej identity, ktor\u00fd nem\u00f4\u017eeme charakterizova\u0165 iba stratou zmyslu pre trad\u00edcie a historick\u00e9 hodnoty, preto\u017ee sa v \u0148om stret\u00e1vaj\u00fa viacer\u00e9 \u010fal\u0161ie faktory ur\u010duj\u00face vz\u0165ah k miestu, jeho obyvate\u013eom a jeho prostrediu. Treba to pripomen\u00fa\u0165: mesto, to nie s\u00fa len domy, ulice, n\u00e1mestia a komunik\u00e1cie, k mestu patr\u00ed aj sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 sa v tomto prostred\u00ed utv\u00e1ra ako v\u00fdsledok nespo\u010detn\u00fdch prakt\u00edk, ak\u00fdmi sa ka\u017edodenne predl\u017euje na\u0161a mestsk\u00e1 existencia.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ke\u010f sa franc\u00fazsky filozof a esejista Olivier Mongin pok\u00fasil zachyti\u0165 stav, v akom sa dnes, v \u010dase postupuj\u00facej globaliz\u00e1cie, nach\u00e1dzaj\u00fa mest\u00e1, upozornil hne\u010f na za\u010diatku, \u017ee v\u00fdraz \u201eurb\u00e1nna situ\u00e1cia\u201c, ak\u00fdm pomenoval predmet svojho z\u00e1ujmu, neozna\u010duje iba fyzick\u00e9 prostredie mesta a jeho priestorov\u00e9 usporiadanie. \u00a0K fyzick\u00e9mu a geometrick\u00e9mu obrazu mesta Mongin prid\u00e1va to, \u010do naz\u00fdva urb\u00e1nnou sk\u00fasenos\u0165ou. T\u00e1to urb\u00e1nna sk\u00fasenos\u0165 je produktom telesn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, ktor\u00e9 \u00a0uv\u00e1dzaj\u00fa do chodu vn\u00fatorn\u00e9 i vonkaj\u0161ie, s\u00fakromn\u00e9 i verejn\u00e9, osobn\u00e9 i neosobn\u00e9 vz\u0165ahy. Mongin sa obracia k osobnej a priamo telesnej sk\u00fasenosti, aby z nej odvodil nielen vn\u00fatorn\u00fd svet indiv\u00eddua, ale aj vz\u0165ahy, ak\u00fdmi sa utv\u00e1ra sf\u00e9ra verejn\u00e9ho \u017eivota. Urb\u00e1nna sk\u00fasenos\u0165 nach\u00e1dza svoje v\u00fdrazov\u00e9 prostriedky, svoj slovn\u00edk, svoj vlastn\u00fd diskurz. Jej prejavom s\u00fa diela spisovate\u013eov, ktor\u00ed sk\u00famaj\u00fa mesto svoj\u00edm telom a svoj\u00edm perom: Borges a S\u00e1bato takto sk\u00famali Buenos Aires, Mendoza Barcelonu, Yonnet a Queneau Par\u00ed\u017e, Pessoa Lisabon, Joyce Dublin, Pamuk Istambul.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Koho by sme mohli priradi\u0165 k Bratislave, ktor\u00fd spisovate\u013e svojej telesnej sk\u00fasenosti s t\u00fdmto mestom dal podobu jeho liter\u00e1rneho portr\u00e9tu? Ke\u010f ob\u010das t\u00fato ot\u00e1zku svojim posluch\u00e1\u010dom polo\u017e\u00edm, reakciou je zvy\u010dajne rozpa\u010dit\u00e9 ml\u010danie. Trochu lep\u0161\u00ed v\u00fdsledok prin\u00e1\u0161a roz\u0161\u00edrenie po\u013ea o \u010fal\u0161ie druhy umen\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm o film a v\u00fdtvarn\u00e9 umenie. Naozaj, niektor\u00e9 filmov\u00e9 diela sa tu priam pon\u00fakaj\u00fa, a to nielen preto, \u017ee sa nakr\u00facali v bratislavsk\u00fdch uliciach.<\/p>\n

Najv\u00fdraznej\u0161\u00edm pr\u00edkladom sa st\u00e1le, aj po desa\u0165ro\u010diach, ktor\u00e9 n\u00e1s delia od jeho uvedenia, jav\u00ed Uhrov pozoruhodn\u00fd film Slnko v sieti (1962). Napriek tomu, \u017ee \u010din\u017eiak na Kr\u00ed\u017enej je len jednou z lok\u00e1cii, ktor\u00e9 sa v tomto filme objavuj\u00fa, je to film, ktor\u00fd n\u00e1m cez postavu jeho mlad\u00e9ho obyvate\u013ea, Fajola, sugest\u00edvne sprostredk\u00fava \u0161pecifick\u00fa, dobou podmienen\u00fa urb\u00e1nnu sk\u00fasenos\u0165 tohto mesta. Na jazykovej \u00farovni je t\u00e1to sk\u00fasenos\u0165 zachyten\u00e1 v slangov\u00fdch v\u00fdrazoch ako \u201er\u00eddky\u201c, \u201ebezvi\u0161\u201c, \u201esenzi\u0161\u201c a i. Ich pripomienka n\u00e1s vracia do \u010dias, ke\u010f sa bratislavsk\u00fdch dvoroch a uliciach naozaj tak\u00e9to v\u00fdrazy oz\u00fdvali, aby spolu s pozostatkami pre\u0161pur\u00e1\u010dtiny, po\u010detn\u00fdmi germanizmami, bohemizmami a \u010fal\u0161\u00edmi jazykov\u00fdmi stopami minulosti tohto regi\u00f3nu vytv\u00e1rali niektor\u00e9 charakteristick\u00e9 znaky re\u010dov\u00e9ho prejavu prv\u00fdch povojnov\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 To v\u0161etko, pravda\u017ee, z re\u010dov\u00fdch prejavov obyvate\u013eov tohto mesta u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie zmizlo. Nestratila sa v\u0161ak schopnos\u0165 kombinova\u0165 prvky r\u00f4znorod\u00e9ho p\u00f4vodu. Treba ma\u0165 na zreteli, \u017ee t\u00e1to schopnos\u0165 sa nijako neobmedzuje na oblas\u0165 jazyka. V\u00fdsledky jej p\u00f4sobenia nach\u00e1dzame vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach \u017eivota tohto mesta, \u010do vo svojom s\u00fahrne sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee dejiny pre n\u00e1s nie s\u00fa s\u00favisl\u00fdm pr\u00fadom sp\u00e1jaj\u00facim minulos\u0165 s pr\u00edtomnos\u0165ou a bud\u00facnos\u0165ou, ale s\u00faborom prvkov, z ktor\u00fdch si zaka\u017ed\u00fdm po novom sklad\u00e1me svoju pr\u00edtomn\u00fa identitu. Prvky tohto s\u00faboru sa medzi\u010dasom zmenili, namiesto germanizmov pri\u0161li anglicizmy, namiesto idealizovan\u00fdch predstav o \u017eivote na vidieku a prost\u00fdch, me\u0161tianskou chamtivos\u0165ou neskazen\u00fdch \u013eud\u00ed, do\u0148ho teraz vstupuj\u00fa m\u00fdty zdravia, zabezpe\u010den\u00e9ho trad\u00edciou farm\u00e1rskych produktov, st\u00e1le je to v\u0161ak kompoz\u00edcia pozost\u00e1vaj\u00faca z fragmentov minulosti a pr\u00edtomnosti.<\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Pokia\u013e si v tomto \u201eskladobnom\u201c pr\u00edstupe k utv\u00e1raniu sk\u00fasenosti v\u0161\u00edmame jeho kon\u0161trukt\u00edvne zameranie, nach\u00e1dzame v \u0148om mnoh\u00e9 z toho, \u010d\u00edm etnol\u00f3g Claude L\u00e9vi-Strauss charakterizoval met\u00f3dy dom\u00e1ceho majstra, \u201ebrikol\u00e9ra\u201c, ktor\u00fd svoje s\u00fabory vytv\u00e1ra z pozostatkov predch\u00e1dzaj\u00facich kon\u0161trukci\u00ed. Z tohto h\u013eadiska je pou\u017e\u00edvanie prvkov rozmanit\u00e9ho p\u00f4vodu na utv\u00e1ranie nov\u00fdch usporiadan\u00ed prejavom myslenia, ktor\u00e9 je vynaliezav\u00e9 a origin\u00e1lne pr\u00e1ve preto, lebo je odk\u00e1zan\u00e9 na pou\u017e\u00edvanie u\u017e pou\u017eit\u00e9ho materi\u00e1lu.<\/p>\n

Pokia\u013e si v\u0161ak v\u0161\u00edmame aj soci\u00e1lne a politick\u00e9 n\u00e1sledky, mus\u00edme pripusti\u0165, \u017ee t\u00e1to tvorivos\u0165 pri zostavovan\u00ed nov\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed prin\u00e1\u0161a rizik\u00e1 sk\u013aznutia do stavu, ktor\u00fd sa d\u00e1 nazva\u0165 balkaniz\u00e1ciou spolo\u010densk\u00e9ho prostredia. Ke\u010f\u017ee svoju urb\u00e1nnu identitu ustavi\u010dne komponujeme z prevzat\u00e9ho materi\u00e1lu, na\u0161e myslenie a konanie m\u00e1 neodstr\u00e1nite\u013en\u00e9 znaky balkaniz\u00e1cie. To by, pravda\u017ee, nemuselo by\u0165 nev\u00fdhodou, zvl\u00e1\u0161\u0165 v dobe, ktor\u00e1 sa hl\u00e1si k pluralizmu. Nepevnos\u0165 toho historick\u00e9ho podlo\u017eia, ktor\u00e9 sa v in\u00fdch krajin\u00e1ch vytvorilo v 19. storo\u010d\u00ed a dodnes tam poskytuje oporu pre me\u0161tianske vrstvy spolo\u010dnosti, v\u0161ak sp\u00f4sobuje, \u017ee v n\u00e1s pre\u017e\u00edvaj\u00fa sklony zmieri\u0165 sa aj s politick\u00fdmi a soci\u00e1lnymi prejavmi balkaniz\u00e1cie a podobne ako neraz predt\u00fdm sa v nich nejako \u201ezariadi\u0165\u201c.<\/p>\n

Ke\u010f autom prich\u00e1dzame do hlavn\u00e9ho mesta, v\u0161etko okolo n\u00e1s vyvol\u00e1va dojem, \u017ee vstupujeme do racion\u00e1lne usporiadan\u00e9ho a permanentne kontrolovan\u00e9ho univerza globalizovanej urb\u00e1nnej spolo\u010dnosti. Tak\u00fdto vstup by mohli ma\u0165 aj in\u00e9 metropoly z\u00e1padn\u00e9ho sveta. Podobne by sme sa dalo hovori\u0165 aj o viacer\u00fdch architektonick\u00fdch a urbanistick\u00fdch \u00fatvaroch nach\u00e1dzaj\u00facich sa na terit\u00f3riu tohto mesta.<\/p>\n

No celkom bl\u00edzko centra n\u00e1jdeme ulicu, ktor\u00e1 n\u00e1m svoj\u00edm nes\u00farod\u00fdm, provin\u010dn\u00fdm a trhovn\u00edckym charakterom zrete\u013ene ukazuje, \u017ee ani mas\u00edvne procesy globaliz\u00e1cie nedok\u00e1zali z povrchu tohto mesta odstr\u00e1ni\u0165 pozostatky zoskupen\u00ed, ktor\u00e9 po sebe \u00a0zanechalo obdobie, ke\u010f Pre\u0161porok v monarchii stratil svoj niekdaj\u0161\u00ed v\u00fdznam a pohyby utv\u00e1raj\u00face podobu modern\u00fdch miest za\u010dali prech\u00e1dza\u0165 mimo neho. Obchodn\u00e1 ulica, tento v\u00fdbe\u017eok Balk\u00e1nu n\u00e1m takto pripom\u00edna nielen minulos\u0165 s jej z\u00e1krutami a n\u00e1vratmi, ale aj pr\u00edtomnos\u0165. T\u00fa pr\u00edtomnos\u0165, ktor\u00e1 je v\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho myslenia a konania, na\u0161ej urb\u00e1nnej sk\u00fasenosti. A v\u00f4bec to nez\u00e1vis\u00ed od toho, kam chod\u00edme nakupova\u0165.<\/p>\n

Miroslav Marcelli<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vstup do n\u00e1\u0161ho hlavn\u00e9ho mesta po niektorej z dia\u013enic prin\u00e1\u0161a neprehliadnute\u013en\u00e9 uk\u00e1\u017eky p\u00f4sobenia ve\u013ek\u00fdch procesov, ak\u00fdmi v s\u00fa\u010dasnosti prech\u00e1dzaj\u00fa urb\u00e1nne aglomer\u00e1cie na celom svete. Komplexy obchodn\u00fdch centier, skladov a parkov\u00edsk, ktor\u00e9 tu lemuj\u00fa okraje cesty, by sa mohli \u00a0nach\u00e1dza\u0165 na predmestiach Viedne, R\u00edma alebo Par\u00ed\u017ea. Na obzore n\u00e1m satelitn\u00e9 meste\u010dk\u00e1, zahryz\u00e1vaj\u00face sa do karpatsk\u00fdch lesov, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-246","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-komentare"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/246","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=246"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/246\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":247,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/246\/revisions\/247"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=246"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=246"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=246"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}