{"id":242,"date":"2022-09-19T16:56:21","date_gmt":"2022-09-19T14:56:21","guid":{"rendered":"https:\/\/via-cultura.sk\/?p=242"},"modified":"2022-09-19T16:56:21","modified_gmt":"2022-09-19T14:56:21","slug":"aktualna-ponuka-prace-osobnost-kultury","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/aktualna-ponuka-prace-osobnost-kultury\/","title":{"rendered":"Aktu\u00e1lna ponuka pr\u00e1ce: osobnos\u0165 kult\u00fary"},"content":{"rendered":"
\n

Vstupom \u0161t\u00e1tov strednej Eur\u00f3py do Eur\u00f3pskej \u00fanie sme pre\u0161li cestou s\u00edce t\u0155nistou, ale ve\u013emi potrebnou na to, aby sme sa mohli v\u010dleni\u0165 do hospod\u00e1rskeho a pr\u00e1vneho priestoru s 500 mili\u00f3nmi obyvate\u013eov. Harmonizovali sme legislat\u00edvu, upravovali sme podmienky fungovania ve\u013ek\u00fdch i mal\u00fdch podnikov, prisp\u00f4sobovali sme pravidl\u00e1 importu a exportu, ktor\u00e9 vy\u017eadoval n\u00e1\u0161 pr\u00edstupov\u00fd proces. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s pritom pre\u0161iel inou cestou, hoci sme v minulosti patrili spolu do sovietskej sf\u00e9ry vplyvu. Po\u013enohospod\u00e1rstvo Ma\u010farska sa nerovnalo slovensk\u00e9mu a tob\u00f4\u017e nie nemeck\u00e9mu, autorsk\u00e9 pr\u00e1va, licencie, \u0161tatistiky i riadenie podnikov v \u010cech\u00e1ch sa nerovnali tomu v Po\u013esku. Cel\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara, na ktorej stoj\u00ed ekonomick\u00e1 a finan\u010dn\u00e1 sila ka\u017ed\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, podliehala siahodlh\u00fdm zmen\u00e1m a my sme sa museli prisp\u00f4sobi\u0165<\/b>.<\/span><\/p>\n

\u010castokr\u00e1t \u010d\u00edtame romantick\u00e9 \u00favahy, \u010do by sa bolo stalo, keby sa eur\u00f3pska integr\u00e1cia za\u010dala od kult\u00fary a nie od uhlia a ocele. Ale ke\u010f sa hlb\u0161ie ponor\u00edme do sk\u00famania s\u00fa\u010dasnej infra\u0161trukt\u00fary , na ktorej spo\u010d\u00edva sila jednotliv\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch kult\u00far, aj naivn\u00fd nevedko zist\u00ed, \u017ee s\u00fa medzi nami tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9, hist\u00f3riou podmienen\u00e9 rozdiely, \u017ee by sme doteraz sedeli v R\u00edme a h\u00e1dali sa o to, ktor\u00fd syst\u00e9m riadenia kult\u00fary je lep\u0161\u00ed a modernej\u0161\u00ed. A predsa, hoci kult\u00fara nie je s\u00fa\u010das\u0165ou integra\u010dn\u00fdch pravidiel, sa syst\u00e9my financovania, riadenia in\u0161tit\u00faci\u00ed a vzdel\u00e1vania v kult\u00fare v jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch E\u00da menia a svoj\u00edm sp\u00f4sobom aj harmonizuj\u00fa. Jednu z rozhoduj\u00facich \u00faloh, popri finan\u010dn\u00fdch kr\u00edzach a hos\u00e1ch, ktor\u00e9 ovplyv\u0148ovali verejn\u00e9 rozpo\u010dty, hrali ve\u013ek\u00e9 osobnosti eur\u00f3pskej kult\u00fary<\/b>, ktor\u00e9 nastupovali v druhej polovici 20.storo\u010dia na posty ministrov kult\u00fary so svojimi predstavami a pl\u00e1nmi.<\/p>\n

Slovensk\u00e1 kult\u00farna infra\u0161trukt\u00fara a jej riadenie doteraz trp\u00ed faktom, \u017ee zodpovedn\u00e9 ministerstvo kult\u00fary bojovalo o to, aby bolo v\u00fdlu\u010dn\u00e9 a neroz\u0161irovalo svoju p\u00f4sobnos\u0165 aj do priestoru kult\u00farnej eduk\u00e1cie, riadenia umeleck\u00fdch \u0161k\u00f4l a kreat\u00edvnych priemyslov, \u010do by bolo zv\u00fd\u0161ilo rozpo\u010det ministerstva a t\u00fdm aj dalo v\u00e4\u010d\u0161iu v\u00e1hu postu ministra kult\u00fary v slovenskej vl\u00e1de<\/b>. Lebo v\u00e1ha rezortov sa, \u010di chceme alebo nie, meria ve\u013ekos\u0165ou kasy, ktorou disponuje. \u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom je fakt, \u017ee k\u00fdm v procese eur\u00f3pskej integr\u00e1cie pre\u0161la v\u00e4\u010d\u0161ina ministerstiev a ich in\u0161tit\u00faci\u00ed reformami, ministerstvo kult\u00fary funguje viac-menej tak ako za komunizmu<\/b>. Pri v\u0161etk\u00fdch emocion\u00e1lne vyp\u00e4t\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch pri rozde\u013eovan\u00ed \u010ceskoslovenska a vytv\u00e1ran\u00ed nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu sme my Slov\u00e1ci nedefinovali nanovo moderne \u00falohu kult\u00fary <\/b>v na\u0161om n\u00e1rodnom i ob\u010dianskom \u017eivote. Naopak, slovensk\u00e1 kult\u00farna elita rezignovala na svoju nezastupite\u013en\u00fa \u00falohu pomenova\u0165, \u010do pre nov\u00fd \u0161t\u00e1t kult\u00fara bude znamena\u0165 a o ak\u00e9 in\u0161tit\u00facie a sp\u00f4sob financovania sa bude opiera\u0165. Ministri kult\u00fary sa striedali, niektor\u00ed sa sna\u017eli viac, niektor\u00ed tam boli iba na dovolenke, ale \u017eiaden z nich nezanechal po sebe v na\u0161ej kult\u00fare tak\u00fa stopu, ako ve\u013ek\u00ed reform\u00e1tori kult\u00fary v zahrani\u010d\u00ed. A sta\u010dilo im k tomu p\u00e1r rokov.<\/p>\n

Rozdiely v kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fare a jej financovan\u00ed vych\u00e1dzaj\u00fa v ka\u017edej krajine z piatich podmienok:<\/p>\n

1.<\/b>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozdielne postoje k postul\u00e1tom kult\u00farnej politiky tak, ako ju formuluj\u00fa vl\u00e1dy a samospr\u00e1vy<\/b><\/p>\n

2.<\/b>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozdielne formy infra\u0161trukt\u00fary v z\u00e1vislosti od sp\u00f4sobu riadenia kult\u00fary<\/b><\/p>\n

3.<\/b>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Odli\u0161n\u00e9 trad\u00edcie ch\u00e1pania postavenia kult\u00fary v \u017eivote spolo\u010dnosti<\/b><\/p>\n

4.<\/b>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rozdielny poh\u013ead rozhodovac\u00edch org\u00e1nov na kult\u00farne \u0161pecifik\u00e1 \u0161t\u00e1tu<\/b><\/p>\n

5.<\/b>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Formy politick\u00e9ho re\u017eimu, najm\u00e4 \u010do sa t\u00fdka podpory kult\u00fary<\/b><\/p>\n

Kult\u00farna infra\u0161trukt\u00fara je konkr\u00e9tnym priestorom verejn\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd, \u010di si to prip\u00fa\u0161\u0165ame alebo nie, je mimoriadne ovplyv\u0148ovan\u00fd politick\u00fdmi a organiza\u010dn\u00fdmi fluktu\u00e1ciami. Hojn\u00e9 di\u0161tancovania sa slovensk\u00fdch kult\u00farnych pracovn\u00edkov a umelcov od ovplyv\u0148ovania kult\u00farnej politiky a od spolupr\u00e1ce na vytv\u00e1ran\u00ed legislat\u00edvneho prostredia pre kult\u00faru a pl\u00e1nov na moderniz\u00e1ciu jej \u0161trukt\u00fary a financovania, s\u00fa po\u013eutovaniahodn\u00e9. <\/b>Na Slovensku nem\u00e1me systematick\u00e9 v\u00fdskumy posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed, ktor\u00e9 by porovn\u00e1vali na\u0161u infra\u0161trukt\u00faru s \u00faspe\u0161nej\u0161\u00edmi modelmi aspo\u0148 u na\u0161ich susedov a aj preto m\u00e1me probl\u00e9m vyhn\u00fa\u0165 sa na jednej strane pocitu nedostato\u010dnosti a tradicionalizmu a na druhej strane ignor\u00e1cie eur\u00f3pskych trendov a uzatv\u00e1rania sa na\u0161ej kult\u00fary za ploty pasivity. A pritom by sme okolo n\u00e1s na\u0161li nieko\u013eko pr\u00edkladov, hodn\u00fdch nasledovania.<\/p>\n

Pr\u00edklad prv\u00fd \u2013 Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia: od nevidite\u013enej ruky trhu k siln\u00e9mu regionalizmu<\/i><\/p>\n

Ministerstvo kult\u00fary vzniklo vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii pomerne neskoro, ale jeho prv\u00e1 ministerka Jenny Lee vypracovala so svoj\u00edm t\u00edmom z\u00e1sadn\u00fa vl\u00e1dnu spr\u00e1vu\u00a0 \u2013 Strat\u00e9giu o stave kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary\u00a0 \u2013 u\u017e v roku 1965. S na\u0161ou Strat\u00e9giou<\/i> 2016-2020<\/i> teda me\u0161k\u00e1me u\u017e 50 rokov.\u00a0 Presadila trojro\u010dn\u00e9 financovanie ve\u013ek\u00fdch kult\u00farnych projektov a zaviedla aj dnes u n\u00e1s kop\u00edrovan\u00fd model \u201earm \u00b4s length principle\u201c. Zalo\u017eila Housing Arts Fund, ktor\u00fd zhroma\u017e\u010foval financie na budovanie kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary, iniciovala zalo\u017eenie Regional Arts Associations, ktor\u00e9 spolupracovali s centr\u00e1lnym Arts Councilom, ktor\u00e9ho financie zna\u010dne nar\u00e1stli. Hoci ministerka Lee bola na svojom poste len 4 roky, nechala postavi\u0165 a zrenovova\u0165\u00a0 100 divadeln\u00fdch budov najm\u00e4 mimo Lond\u00fdna pre \u0161kolsk\u00e9 a \u0161tudentsk\u00e9 divadl\u00e1, aby si kult\u00fara vychov\u00e1vala svoje obecenstvo.<\/p>\n

Od roku 1998 si britsk\u00e9 ministerstvo kult\u00fary ur\u010dilo 4 priority:<\/p>\n

\u00b7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 podpora v\u0161eobecnej dostupnosti kult\u00fary,<\/p>\n

\u00b7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 starostlivos\u0165 o kvalitu a inov\u00e1cie v kult\u00fare,<\/p>\n

\u00b7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 podpora vyu\u010dovania o kult\u00fare na z\u00e1kladn\u00fdch a stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch,<\/p>\n

\u00b7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vytv\u00e1ranie spojovn\u00edkov medzi kult\u00farnymi priemyslami a neziskov\u00fdmi \u010das\u0165ami kult\u00fary ako pomoc pri financovan\u00ed kult\u00farnych aktiv\u00edt (teda v\u0161etko to, o \u010dom st\u00e1le diskutujeme, ale skutek utek<\/i>).<\/p>\n

Pri definovan\u00ed, \u010do pokladaj\u00fa za kult\u00faru, nevynechali Briti ani architekt\u00faru a projektovanie a u\u017e pred vy\u0161e tridsiatimi rokmi kl\u00e1dli d\u00f4raz na kult\u00farne priemysly, na \u010do sme sa my zmohli a\u017e v roku 2014, ale Briti s\u00fa u\u017e zase niekde inde. V\u00e4\u010d\u0161ina kult\u00farnych in\u0161tit\u00faci\u00ed je nepriamo podporovan\u00e1 ministerstvom pomocou arm\u00b4s lenght principle cez Non-Departmental Public Bodies a okrem toho cez tzv. Quangos, teda kv\u00e1zi mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie, r\u00f4zne s\u00fakromn\u00e9 nad\u00e1cie, ob\u010dianske spolky a s\u00fakromn\u00e9 spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 sa staraj\u00fa o kult\u00farny \u017eivot. Za kult\u00faru v britskej vl\u00e1de zodpoved\u00e1 aj Ministerstvo \u0161kolstva a pr\u00e1ce, Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, obrany, hospod\u00e1rstva, ktor\u00e9 ma na starosti autorsk\u00e9 pr\u00e1va. O prezent\u00e1ciu britskej kult\u00fary v zahrani\u010d\u00ed sa staraj\u00fa\u00a0 British Council ako not-for-profit organiz\u00e1cie.<\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 je \u0161t\u00fadium pomerov v riaden\u00ed kult\u00fary v \u0160k\u00f3tsku, ktor\u00e9 za\u010dalo budova\u0165 svoju n\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu infra\u0161trukt\u00fara koncom 20. storo\u010dia. M\u00e1 5 mili\u00f3nov obyvate\u013eov, je teda porovnate\u013en\u00e9 so Slovenskom a na jeho pr\u00edklade si m\u00f4\u017eeme doda\u0165 trochu sebavedomia. Od roku 1999 \u0161k\u00f3tsky parlament disponuje svoj\u00edm rozpo\u010dtom a v rokoch 2005\/6 mal k dispoz\u00edcii 26 mili\u00e1rd libier \u2013 (cca 35,5 miliardy eur) z ktor\u00e9ho financuje aj kult\u00faru. \u00dalohou ministerstva je spravova\u0165 turistiku, kult\u00faru a \u0161port, ale ani ono, ani ministerstvo \u0161kolstva a ml\u00e1de\u017ee neriadia bezprostredne kult\u00farne in\u0161tit\u00facie. Na to s\u00fa v celej Brit\u00e1nii u\u017e odsk\u00fa\u0161an\u00e9 \u201equangos\u201c, \u010do je ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva pre na\u0161u kult\u00farnu politiku. \u0160k\u00f3tska vl\u00e1da bezprostredne financuje len \u0160k\u00f3tsku radu umenia a filmu, Kr\u00e1\u013eovsk\u00fa radu pre ochranu staro\u017eitnost\u00ed a historick\u00fdch monumentov a Kr\u00e1\u013eovsk\u00fa komisiu pre umenie. Ministerstvo \u0161kolstva financuje \u0160k\u00f3tske n\u00e1rodn\u00e9 m\u00fazeum, n\u00e1rodn\u00e9 gal\u00e9rie a n\u00e1rodn\u00fa kni\u017enicu ako prim\u00e1rne vzdel\u00e1vacie in\u0161tit\u00facie. \u0160k\u00f3tska rada pre umenie je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm kan\u00e1lom pre financovanie umeleck\u00e9ho \u017eivota. Zodpoved\u00e1 sa vl\u00e1de a z polovice je financovan\u00e1 z v\u00fdnosov n\u00e1rodnej lot\u00e9rie. \u0160peci\u00e1lne dofinacov\u00e1va aj Medzin\u00e1rodn\u00fd festival v Edinburgu, ktor\u00fd zalo\u017eili u\u017e v roku 1947, \u0161k\u00f3tsky balet, operu, n\u00e1rodn\u00fd orchester a jeden komorn\u00fd orchester. Prednos\u0165ou \u0161k\u00f3tskej kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary je<\/p>\n

–\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 mo\u017enos\u0165 \u010derpa\u0165 z trad\u00edcie arm\u2019s length principle, hlboko zakorenenej v Brit\u00e1nii, k\u00fdm my na Slovensku sme e\u0161te st\u00e1le neprekonali komunistick\u00fd centralistick\u00fd model<\/p>\n

–\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee definovali kult\u00faru ako jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch atrib\u00fatov \u0161k\u00f3tskej identity, ktor\u00e1 nie je definovan\u00e1 jazykom ako na Slovensku, ale d\u00f4razom na tvorivos\u0165<\/p>\n

–\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 schopnos\u0165 oddeli\u0165 \u010das\u0165 in\u0161tit\u00faci\u00ed ako prim\u00e1rne zdroje vzdel\u00e1vania ob\u010danov, \u010do n\u00fati m\u00faze\u00e1,\u00a0 gal\u00e9rie a kni\u017enice by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou eduka\u010dn\u00e9ho pokroku celej krajiny. Tak\u00e9to pl\u00e1ny na Slovensku e\u0161te ani nevznikli, a predstava, \u017ee n\u00e1rodn\u00e1 gal\u00e9ria je v prvom rade eduka\u010dn\u00e1 in\u0161tit\u00facia a a\u017e potom kult\u00farna, je priam kac\u00edrska. A pritom posledn\u00e9 v\u00fdstavy v Slovenskej n\u00e1rodnej gal\u00e9rii maj\u00fa v\u00fdrazne edukat\u00edvny charakter.<\/p>\n

Pr\u00edklad druh\u00fd \u2013 \u00cdrsko: krvav\u00e9 boje proti okupantovi a kop\u00edrovanie kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary<\/i><\/p>\n

Nez\u00e1visl\u00e9 \u00cdrsko malo od roku 1922 pr\u00edli\u0161 ve\u013ea starost\u00ed so svojou samostatnos\u0165ou, ale zriaden\u00edm ministerstva kult\u00fary dalo najavo zodpovednos\u0165 \u0161t\u00e1tu za rozvoj svojej novokoncipovanej n\u00e1rodnej kult\u00fary. Ve\u013ek\u00e9 osobnosti \u00edrskeho p\u00f4vodu odkazovali svoje autorsk\u00e9 pr\u00e1va kult\u00farnym in\u0161tit\u00faci\u00e1m, aby aj v \u010dasoch mal\u00fdch rozpo\u010dtov pre\u017eili. Tak G.B. Shaw odk\u00e1zal N\u00e1rodnej gal\u00e9rii svoje autorsk\u00e9 pr\u00e1va, ktor\u00e9 dost\u00e1va aj po svojej smrti za Pygmalion a za My Fair Lady. Nie\u010do podobn\u00e9 sme na Slovensku e\u0161te neza\u017eili, mo\u017eno preto, \u017ee nem\u00e1me G.B. Shawa.\u00a0 Ale u\u017e v roku 1973 poslanci parlamentu nanovo definovali z\u00e1sadn\u00fa \u00falohu kult\u00fary a umelcov v \u00edrskom verejnom \u017eivote. Z\u00e1rove\u0148 kop\u00edruj\u00fa kult\u00farnu infra\u0161trukt\u00faru Ve\u013ekej Brit\u00e1nie. V roku 1988 zalo\u017eili Council for Bussiness and Arts, ktor\u00fd sp\u00f4sobil, \u017ee s\u00fakromn\u00e9 sponzorovanie umenia vzr\u00e1stlo a\u017e o 40%. Teda u\u017e 25 rokov vedia za\u010dleni\u0165 s\u00fakromn\u00edkov, nebojme sa poveda\u0165 snobov, a ich z\u00e1ujem do syst\u00e9mu financovania kult\u00fary. Zauj\u00edmavos\u0165ou je aj to, \u017ee zriadili Local Arts Officers v regi\u00f3noch, ktor\u00ed maj\u00fa napr\u00edklad na starosti kontakt \u017eiakov s miestnymi umelcami, podporuj\u00fa miestnych spisovate\u013eov, mal\u00e9 kni\u017enice v mene vyrovn\u00e1vania rozdielov medzi jednotliv\u00fdmi \u010das\u0165ami krajiny.\u00a0 Riaditelia ve\u013ek\u00fdch kult\u00farnych in\u0161tit\u00faci\u00ed sa sch\u00e1dzaj\u00fa pravidelne v Council of National Cultural Institutions, kde sa spolo\u010dne kriticky vyjadruj\u00fa ku kult\u00farnej politike \u0161t\u00e1tu a ministerstva. U n\u00e1s s\u00fa riaditelia vydan\u00ed na milos\u0165 a nemilos\u0165 ministra, nemaj\u00fa za sebou auton\u00f3mne rady, ktor\u00e9 by ich chr\u00e1nili pred jeho svojv\u00f4\u013eou a minister ich m\u00f4\u017ee kedyko\u013evek odvola\u0165. Pritom nenesie priamu zodpovednos\u0165 za \u010dinnos\u0165 t\u00fdchto in\u0161tit\u00faci\u00ed. Naopak, z riadite\u013eov si urobilo ministerstvo oby\u010dajn\u00fdch radov\u00fdch \u00faradn\u00edkov.\u00a0 Napr\u00edklad minister im podpisuje v\u0161etky pracovn\u00e9 cesty, aj do susedn\u00e9ho Krakova.\u00a0 Ne\u010dudo, \u017ee sa do t\u00fdchto funkci\u00ed nehrn\u00fa kult\u00farne osobnosti zo zahrani\u010dia, ktor\u00e9 by zmenili star\u00e9 vy\u017eit\u00e9 sp\u00f4soby riadenia a priniesli by nov\u00fd svie\u017ei vietor do ich m\u00farov.<\/p>\n

Pr\u00edklad tret\u00ed \u2013 Franc\u00fazsko: od revolu\u010dn\u00e9ho hesla Libert\u00e9, Egalit\u00e9, Fraternit\u00e9 po l\u00eddra eur\u00f3pskej kult\u00fary<\/i><\/p>\n

Franc\u00fazsko je typick\u00fdm centralizovan\u00fdm\u00a0 modelom kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary, ale v\u010fa\u010d\u00edme im za zavedenie ochrany kult\u00farneho dedi\u010dstva ako \u00falohu \u0161t\u00e1tu a to u\u017e od Franc\u00fazskej revol\u00facie v roku 1793. Za\u010dali otvoren\u00edm kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho Louvru pre verejnos\u0165. Ministerstvo kult\u00fary maj\u00fa ale a\u017e od roku 1959. Andr\u00e9 Malraux (inak b\u00fdval\u00fd marxista a komunista) vlastnoru\u010dne vypracoval program dostupnosti kult\u00farnych statkov a nap\u00edsal:\u00a0 \u201ev rezorte kult\u00fary s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie demokratiz\u00e1cia, dostupnos\u0165 kult\u00farneho dobra a tvorivos\u0165<\/i> umen\u00ed\u201c<\/i>. Ministerstvo kult\u00fary sa ka\u017edoro\u010dne z\u00fa\u010dast\u0148uje na vypracov\u00e1van\u00ed n\u00e1rodn\u00e9ho pl\u00e1nu rozvoja Franc\u00fazska a kult\u00fara z\u00edskava \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozpo\u010det a z\u00e1rove\u0148 aj d\u00f4le\u017eitej\u0161ie miesto vo vl\u00e1de. Prezident Charles de Gaulle predstavil kult\u00farnu misiu franc\u00fazskeho \u0161t\u00e1tu. Jeho minister Malraux mal ve\u013ek\u00fa autoritu, u\u017e vtedy bol nosite\u013eom Goncourtovej ceny a hoci bol ministrom len 10 rokov, dodnes sa v\u0161etci jeho nasledovn\u00edci opieraj\u00fa o jeho reformy a najm\u00e4 o postavenie kult\u00fary vo verejnom \u017eivote, ktor\u00e9 on osobne presadil. Od roku 1793 je trad\u00edciou ochrana \u0161t\u00e1tu nad umelcami a ich tvorivou pr\u00e1cou, nad m\u00fazejn\u00edkmi a nad pedag\u00f3gmi. Nastal proces vytv\u00e1rania ve\u013ek\u00fdch m\u00faze\u00ed a gal\u00e9ri\u00ed a verejne dostupn\u00fdch kni\u017en\u00edc. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 venoval \u0161koleniu pracovn\u00edkov v kult\u00fare a ochrane kult\u00farnych priemyslov. Malraux budoval domy kult\u00fary ako st\u00e1nky zdokona\u013eovania Franc\u00fazov v duchovno-estetickej oblasti a priestory pre vyu\u010dovania k\u00f3dov a konvenci\u00ed modernej kult\u00fary. Predstavoval si ich ako katedry s\u00fa\u010dasnosti. Po probl\u00e9moch s ich financovan\u00edm s\u00fa dnes transformovan\u00e9 na Centr\u00e1 kult\u00farnych akci\u00ed a s\u00fa financovan\u00e9 lok\u00e1lnymi vl\u00e1dami. Komunistick\u00e1 my\u0161lienka \u2013 do ka\u017edej dediny dom kult\u00fary \u2013 zanechala aj u n\u00e1s obrovsk\u00e9 priestory, ktor\u00e9 dediny a meste\u010dk\u00e1 nevedia vyu\u017ei\u0165, ale \u0161t\u00e1t a ministerstvo ich nechalo napospas trhovn\u00edkom a svadob\u010danom. E\u0161te\u017ee sa niektor\u00fdch ujali mimovl\u00e1dne zdru\u017eenia, ako v B\u00e1tovciach Divadlo P\u00f4to\u0148. Ale tomu na\u0161e ministerstvo nevenuje pozornos\u0165.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00ed z ve\u013ek\u00fdch ministrov franc\u00fazskej kult\u00fary bol Jacques Duhamel, ktor\u00fd do syst\u00e9mu Malrauxa vniesol \u201eob\u010diansku kult\u00faru\u201c. Za 4 roky zmenil financovanie kult\u00fary tak, \u017ee pritiahol z\u00e1ujem \u201emlad\u00fdch vlkov\u201c z ministerstva financi\u00ed a t\u00ed sa za\u010dali o kult\u00faru zauj\u00edma\u0165. Oni umo\u017enili z\u00e1sadne a trvalo zlep\u0161i\u0165 financovanie kult\u00fary. \u201eKult\u00faru nem\u00f4\u017eete nadekr\u00e9tova\u0165\u201c hovoril minister a vyh\u013ead\u00e1val v sl\u00e1vnej \u0161kole \u00c9cole nationale d\u00b4Administration najlep\u0161ie mana\u017e\u00e9rske talenty tak, \u017ee \u00faradn\u00edcku kari\u00e9ru za\u010d\u00ednali v rezorte kult\u00fary robi\u0165 t\u00ed najschopnej\u0161\u00ed.<\/p>\n

Tret\u00edm v\u00fdrazn\u00fdm ministrom bol Jaques Lang. Zdvojn\u00e1sobil rozpo\u010det ministerstva kult\u00fary na vyt\u00fa\u017een\u00e9 1% HDP. Zalo\u017eil 22 region\u00e1lnych fondov na podporu modern\u00e9ho umenia a uzavrel zmluvy ministerstva s lok\u00e1lnymi vl\u00e1dami. V roku 1981 pribl\u00ed\u017eil kult\u00faru k hospod\u00e1rskym rezortom nov\u00fdmi sp\u00f4sobmi financovania kn\u00edh, nahr\u00e1vania hudby, filmov, audiovizu\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed\u2026..a to trv\u00e1 dodnes. Sme pozadu 35 rokov. Z\u00e1rove\u0148 vyzdvihol s\u00fakromn\u00fdch mecen\u00e1\u0161ov kult\u00fary a vymenov\u00e1val ka\u017ed\u00fd rok \u201eProtektorov kult\u00fary\u201c medzi mal\u00fdmi a stredn\u00fdmi podnikate\u013emi. Otvoril kult\u00faru horizont\u00e1lne i vertik\u00e1lne aj medzi sektormi kult\u00fary a jednotliv\u00fdmi \u0161t\u00e1tnymi in\u0161tit\u00faciami. To, \u017ee pre Franc\u00fazsko je kult\u00fara u\u017e d\u00e1vno uzn\u00e1van\u00e1 ako \u010dinite\u013e hospod\u00e1rskeho rozvoja, z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyv\u0148uje\u00a0 kvalitu \u017eivota a s\u00fakromn\u00fd aj spolo\u010densk\u00fd rozvoj a v konzekvencii aj rozvoj ob\u010dianskej uvedomelosti. Najm\u00e4 Lang sp\u00f4sobil, \u017ee sa kult\u00fara nekoncentruje len do ve\u013ek\u00fdch miest. Franc\u00fazi neust\u00e1le redefinuj\u00fa \u00falohu kult\u00fary a t\u00fdm sa sna\u017eia vyh\u00fdba\u0165 obvineniu z elit\u00e1rstva. To Lang, ktor\u00fd bol ministrom necel\u00fdch 8 rokov, stoj\u00ed na za\u010diatku silnej medializ\u00e1cie kult\u00farnych \u010dinov. Sl\u00e1vne boli najm\u00e4 jeho tla\u010dov\u00e9 konferencie, jednu z nich som videla a m\u00f4\u017eem to potvrdi\u0165.\u00a0 \u0160tyristo novin\u00e1rov, v\u0161etky telev\u00edzie, z\u00e1paslisto gestikuluj\u00faci minister, v dne\u0161nom pon\u00edman\u00ed celebrita \u2013 a pritom erudita.<\/p>\n

Ministerstvo kult\u00fary nem\u00e1 monopol vo financovan\u00ed. U\u017e v roku 2002 65 % v\u0161etk\u00fdch prostriedkov v kult\u00fare poch\u00e1dzalo od mal\u00fdch a stredn\u00fdch firiem, ktor\u00e9 financuj\u00fa najm\u00e4 hudbu, v\u00fdtvarn\u00e9 umenie a m\u00faze\u00e1. Od roku 1982 funguj\u00fa kontrakty medzi ministerstvom a obcami, alebo okresmi, v ktor\u00fdch je dohodnut\u00fd percentu\u00e1lny podiel, ktor\u00fd mus\u00ed obec investova\u0165, aby MK podporilo kult\u00farny projekt. To je \u00fa\u010dinn\u00e1 forma decentraliz\u00e1cie kult\u00fary , na ktor\u00fa sme sa e\u0161te v na\u0161ej kult\u00farnej politike ani nezmohli a pod\u013ea Strat\u00e9gie ani o tom neuva\u017eujeme.<\/p>\n

Pr\u00edklad \u0161tvrt\u00fd \u2013 Rak\u00fasko: historick\u00e1 Viede\u0148 verzus \u00fadoln\u00e1 kult\u00fara<\/i><\/p>\n

Rak\u00fasko je zvl\u00e1\u0161tnou formou feder\u00e1lneho \u0161t\u00e1tu s historicky auton\u00f3mnymi Landami a tak najv\u00e4\u010d\u0161ou zmenou v riaden\u00ed kult\u00fary pre\u0161li a\u017e pri pr\u00edstupovom procese Rak\u00faska do E\u00da a harmoniz\u00e1ciou pr\u00e1vneho syst\u00e9mu s E\u00da. Nemaj\u00fa ministerstvo kult\u00fary, ale jedno ministerstvo pre \u0161kolstvo, vedu a umenie, ktor\u00e9mu podliehaj\u00fa v\u0161etky kni\u017enice, n\u00e1rodn\u00e1 kni\u017enica i rak\u00faska fonot\u00e9ka. Ministerstvo je len mecen\u00e1\u0161om niektor\u00fdch ve\u013ek\u00fdch m\u00faze\u00ed a KulturKontakt je nez\u00e1visl\u00fdm centrom, ktor\u00e9 priamo komunikuje s umelcami, lok\u00e1lnymi zdru\u017eeniami, sponzormi a aj s ministerstvom.\u00a0 Tento ve\u013emi decentralizovan\u00fd syst\u00e9m je v\u00fdnimo\u010dn\u00fd.\u00a0 V roku 2002 d\u00e1vala do kult\u00fary 34 % feder\u00e1cia, 30 % Landy, obce 30 % a zvy\u0161ok Viede\u0148. K\u00fdm v roku 1976 vyd\u00e1vali na kult\u00faru 0,65 % HDP, v roku 1990 to bolo 0,76 % a v roku 1997 1,3 %. Ale ka\u017ed\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ia banka m\u00e1 svoju kult\u00farnu nad\u00e1ciu a maj\u00fa aj cenu pre Mecen\u00e1\u0161a roku. Od roku 1990 maj\u00fa z\u00e1kon o sponzorstve, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje odpisy z dan\u00ed. Hospod\u00e1renie ve\u013ek\u00fdch viedensk\u00fdch divadiel je zabezpe\u010den\u00e9 Bundestheater Holding ako s. r. o. so spolo\u010dn\u00fdm Divadeln\u00fdm servisom. Dost\u00e1va tak ako KulturKontakt dot\u00e1ciu od feder\u00e1lnej vl\u00e1dy a mesta Viede\u0148. Od roku 1993 maj\u00fa OFI, Rak\u00fasky filmov\u00fd in\u0161tit\u00fat, ale ve\u013ek\u00fa \u00falohu odohr\u00e1vaj\u00fa mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie, napr. Medzin\u00e1rodn\u00fd In\u0161tit\u00fat audiovizu\u00e1lnej komunik\u00e1cie a kult\u00farneho rozvoja, ktor\u00fd funguje od roku 1969 a publikuje svoje anal\u00fdzy a \u0161t\u00fadie, alebo Rak\u00faske centrum kult\u00farnej dokument\u00e1cie. O v\u00fdsledky t\u00fdchto v\u00fdskumov sa potom ministerstv\u00e1 m\u00f4\u017eu opiera\u0165 pri koncipovan\u00ed svojich polit\u00edk. Aj preto riadenie kult\u00fary u na\u0161ich susedov vzbudzuje dojem dobre funguj\u00faceho priemyslu, na ktor\u00fd sa Slovensko e\u0161te len chyst\u00e1 a aj to nielen neskoro, ale aj ve\u013emi amat\u00e9rsky.<\/p>\n

Pr\u00edklad piaty \u2013 Nemecko: od porazen\u00fdch po v\u00ed\u0165azov<\/i><\/p>\n

Nemecko je pr\u00edkladom in\u00e9ho typu decentraliz\u00e1cie, ktor\u00e1 je v\u00fdsledkom in\u00e9ho postavenia nemeck\u00fdch \u0161t\u00e1tov vo zv\u00e4ze, teda v Bunde. Od roku 1998 maj\u00fa funkciu splnomocnenca pre kult\u00faru v \u00farade kancel\u00e1ra a ve\u013ek\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va\u00a0 aj Bundestag, teda parlament a jeho Komisia pre kult\u00faru a m\u00e9di\u00e1. Kult\u00faru financuj\u00fa v\u0161etky subjekty \u0161t\u00e1tu a po spo\u010d\u00edtan\u00ed to vyzer\u00e1 tak, \u017ee Nemecko vyd\u00e1va na kult\u00faru 1,6 % z verejn\u00fdch rozpo\u010dtov, \u010do je ale len 0,4 % HDP. 45 % do kult\u00fary prispievaj\u00fa obce, 43 % Landy, 12 % feder\u00e1cia a 7,9 % ide potom e\u0161te zo s\u00fakromn\u00fdch zdrojov a z nad\u00e1ci\u00ed. Treba podotkn\u00fa\u0165, \u017ee SRN dok\u00e1\u017ee ve\u013ea financi\u00ed na svoju kult\u00faru vytiahnu\u0165 aj z rozpo\u010dtu E\u00da. K\u00fdm v posledn\u00fdch rokoch feder\u00e1cia financuje najm\u00e4 Berl\u00edn a jeho kult\u00farny rozvoj, \u010do sa prejavuje vo v\u00fdraznej zmene Berl\u00edna na eur\u00f3pske centrum kult\u00fary, ktor\u00fdm bol doteraz Par\u00ed\u017e, \u00falohu ve\u013ek\u00fdm nemeck\u00fdch nad\u00e1ci\u00ed nemo\u017eno podce\u0148ova\u0165. Napr\u00edklad Stiftung Preussischer Kulturbesitz spravuje 17 m\u00faze\u00ed a 2 in\u0161tit\u00faty. V roku 2002 zalo\u017eili aj Feder\u00e1lnu nad\u00e1ciu kult\u00fary, ktor\u00e1 s\u00eddli v Halle. Od roku 2004 maj\u00fa aj nov\u00fa politiku podpory filmu a zalo\u017eili Spolok pre film, ktor\u00fd sa stret\u00e1va raz v roku. Z\u00e1kon o filme m\u00e1 za \u00falohu vtiahnutie hospod\u00e1rskych subjektov do financovania filmov, \u010do je asi schodnej\u0161ia cesta ako n\u00e1\u0161 z\u00e1kon o Audiovizu\u00e1lnom fonde, ktor\u00fd tak\u00fato spolupr\u00e1cu s hospod\u00e1rskymi subjektmi priamo vylu\u010duje. Zauj\u00edmav\u00e9 je ale, \u017ee za promovanie nemeck\u00fdch filmov v zahrani\u010d\u00ed je zodpovedn\u00e9 Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed!<\/p>\n

Kult\u00fara je v Nemecku Kulturhoheit \u2013 kult\u00farne veli\u010denstvo. Pracuje pre \u0148u minim\u00e1lne 640 000 \u013eud\u00ed, tak\u017ee je to opr\u00e1vnene ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 nemeck\u00e9ho hospod\u00e1rstva. V snahe koordinova\u0165 kult\u00farne politiky tak decentralizovan\u00e9ho \u0161t\u00e1tu zalo\u017eili v roku 1981 Deutsche Kulturrat, v ktorom 210 kult\u00farnych in\u0161tit\u00faci\u00ed z cel\u00e9ho Bundu spolupracuje na nez\u00e1visl\u00fdch kritick\u00fdch koment\u00e1roch, z ktor\u00fdch potom \u010derpaj\u00fa nov\u00e9 my\u0161lienky a projekty pre kult\u00farnu politiku feder\u00e1cie.<\/p>\n

\u010clovekom, ktor\u00e9mu sa podarilo presadi\u0165 z\u00e1sadn\u00fa formul\u00e1ciu defin\u00edcie kult\u00fary, bol Ralf Dahrendorf a nepotreboval by\u0165 k tomu ani feder\u00e1lnym ministrom kult\u00fary. Bol sociol\u00f3gom, filozofom a neskor\u0161ie aj eur\u00f3pskym komis\u00e1rom. Odvtedy je kult\u00fara v Nemecku definovan\u00e1 ako priestor pre slobodn\u00fd dial\u00f3g a tvoriv\u00e9 partnerstvo. A to v\u0161etko sa udialo e\u0161te za\u010diatkom 70. rokov 20. storo\u010dia. Okam\u017eite sa zmenilo ch\u00e1panie \u00falohy kult\u00fary a Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Bundu podp\u00edsalo zmluvu o spolupr\u00e1ci s Goetheho in\u0161tit\u00fatom, ktor\u00e1 ale zaru\u010duje, \u017ee GI zost\u00e1va nez\u00e1vislou organiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 hr\u00e1 nezastupite\u013en\u00fa \u00falohu v kult\u00fare a vzdel\u00e1van\u00ed nielen doma, ale odvtedy aj v zahrani\u010d\u00ed. GI s\u00fa v 126 miestach v 77 \u0161t\u00e1toch. Hlavn\u00e9 s\u00eddlo GI je v Mn\u00edchove. Financovanie je decentralizovan\u00e9. Je to jeden z \u010fal\u0161\u00edch pr\u00edkladov, ako jednotlivci prispeli k v\u00fdraznej zmene kult\u00farnej infra\u0161trukt\u00fary a \u00falohy kult\u00fary v spolo\u010dnosti.<\/p>\n

Pr\u00edklad \u0161iesty \u2013 Taliansko: n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00fara je podriaden\u00e1 svetov\u00e9mu v\u00fdznamu talianskej kult\u00fary<\/i><\/p>\n

Taliansko je \u0161pecifickou krajinou, ktorej kult\u00farne bohatstvo nepatr\u00ed n\u00e1rodu, ale cel\u00e9mu svetu. A pritom v jeho kult\u00farnej politike sa hlavn\u00fd d\u00f4raz kladie na regionalizmus. Ministerstvo kult\u00fary\u00a0 a kult\u00farneho dedi\u010dstva maj\u00fa pritom iba od roku 1988. Okrem neho maj\u00fa e\u0161te ministerstvo osvety. V roku 1990 nastal ve\u013ek\u00fd skok vo financovan\u00ed, ale najviac pe\u0148az\u00ed i\u0161lo na re\u0161taurovanie historick\u00fdch kult\u00farnych objektov. Pritom v roku 2000 i\u0161lo z verejn\u00fdch rozpo\u010dtov na kult\u00faru len 0,55 % HDP. Najviac odvtedy vzrast\u00e1 financovanie kult\u00fary z rozpo\u010dtov obc\u00ed, ktor\u00e9 dnes vyd\u00e1vaj\u00fa na svoje kult\u00farne \u0161peciality a\u017e 31,6 % podielu cel\u00e9ho HDP. Od roku 1982 maj\u00fa z\u00e1kon o mo\u017enom odpise z dan\u00ed a s\u00fakromn\u00e9 dary mo\u017eno dnes \u00faplne z dan\u00ed odp\u00edsa\u0165, ale len ak dary id\u00fa do in\u0161tit\u00faci\u00ed, ktor\u00e9 spravuje \u0161t\u00e1t. Od roku 1998 maj\u00fa nov\u00fd z\u00e1kon, ktor\u00fd umo\u017enil odovzda\u0165 mnoh\u00e9 kult\u00farne in\u0161tit\u00facie do r\u00fak s\u00fakromn\u00fdch nad\u00e1ci\u00ed. Napr\u00edklad mnoh\u00e9 opern\u00e9 sc\u00e9ny, ben\u00e1tske Biennale, Vy\u0161\u0161ia filmov\u00e1 \u0161kola s\u00fa financovan\u00e9 mimo \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu. Po\u010das vl\u00e1dy P. Berlusconiho pre\u017eili aj hor\u00facu debatu o mo\u017enosti sprivatizovania objektov kult\u00fary, ktor\u00e1 nakoniec vy\u00fastila do vytvorenia listiny objektov, ktor\u00e9 mohli by\u0165 odovzd\u00e1van\u00e9 a ktor\u00e9 museli zosta\u0165 pod patron\u00e1tom \u0161t\u00e1tu. Tak\u00fato vydiskutovan\u00fa listinu by sme potrebovali aj na Slovensku, kde sme skoro tak, ako v Taliansku, pochovan\u00ed pod pamiatkami, ve\u010f v ka\u017edej obci je minim\u00e1lne jeden vz\u00e1cny kostol a nejak\u00e9 bo\u017eie muky, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa opateru, pr\u00edpadne na skale e\u0161te jedna ruina, zruinovan\u00fd kult\u00farny dom, nefunguj\u00faca obecn\u00e1 kni\u017enica a aspo\u0148 jedna pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea \u010di izba. Zostavi\u0165 na z\u00e1klade verejnej debaty v parlamente a medzi odborn\u00edkmi s\u00fapis kult\u00farnych pamiatok, o ktor\u00e9 sa bude stara\u0165 \u0161t\u00e1t, a tie, ktor\u00e9 si preberie na seba samospr\u00e1va alebo s\u00fakromn\u00edci pod doh\u013eadom \u0161t\u00e1tu a za podmienok ur\u010den\u00fdch \u0161t\u00e1tom, je zatia\u013e v nedoh\u013eadne. Pamiatkov\u00fd \u00farad by bol za, obce by boli za, \u0161t\u00e1t by ur\u010dil podienky, za ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017ee vymeni\u0165 riadite\u013e region\u00e1lnej gal\u00e9rie a financovanie by bolo preh\u013eadne decentralizovan\u00e9.<\/p>\n

Z\u00e1ver<\/i><\/p>\n

Anal\u00fdza niektor\u00fdch posunov v kult\u00farnej politike eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov m\u00f4\u017ee by\u0165 pre n\u00e1s, okrem frustr\u00e1cie, aj pr\u00ednosom. Ukazuje niektor\u00e9 cesty, ktor\u00fdmi by sme sa mohli vybra\u0165, ale d\u00f4le\u017eitej\u0161ie je zistenie, \u017ee na za\u010diatku v\u0161etk\u00fdch reforiem v tomto citlivom rezorte je pocit misie a \u00faprimn\u00e9 odpovede na z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky:<\/p>\n