{"id":238,"date":"2022-09-19T16:55:13","date_gmt":"2022-09-19T14:55:13","guid":{"rendered":"https:\/\/via-cultura.sk\/?p=238"},"modified":"2022-09-19T16:55:13","modified_gmt":"2022-09-19T14:55:13","slug":"spisovatel-do-kazdej-slovenskej-rodiny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/spisovatel-do-kazdej-slovenskej-rodiny\/","title":{"rendered":"Spisovate\u013e do ka\u017edej slovenskej rodiny!"},"content":{"rendered":"
\n

Identifik\u00e1torom spolo\u010denstva je zdie\u013eanie spolo\u010dn\u00e9ho symbolick\u00e9ho priestoru kult\u00fary. A pod t\u00fdmto tajomne v\u0161eobj\u00edmaj\u00facim slovom kult\u00fara si bez diskusie \u2013 \u00e1no, bez diskusie, t\u00e1 nie je na\u0161\u00edm n\u00e1rodn\u00fdm identifik\u00e1torom \u2013 m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 \u010doko\u013evek, \u010do n\u00e1s sp\u00e1ja ako Slova\u010d aj za hranicami geografick\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n

\n

\n

H\u013ead\u00e1te, \u010do by mohlo by\u0165 tou \u010dipkou, pod\u013ea ktorej spozn\u00e1me, \u017ee patr\u00edme do jedn\u00e9ho kme\u0148a? P\u00edsmeno \u00f4? Veru, jazykov\u00fd identifik\u00e1tor je jedna vec, in\u00e1 vlastne nie je, preto\u017ee bryndza pri\u0161la z Transylv\u00e1nie, viano\u010dn\u00e9 zvyky s\u00fa region\u00e1lne rozdielne v spolo\u010dnosti, p\u00e1len\u00f4, v\u010faka tomu \u00f4, je zasa na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 v rozdielnosti region\u00e1lnych chut\u00ed. Hudobn\u00edci sa hrdia t\u00fdm, \u017ee ich preklada\u0165 netreba, a tak zahraj\u00fa \u010dard\u00e1\u0161 pri gu\u013e\u00e1\u0161i rovnako ako odzemok pri odrezkoch. A obrazy sa s\u00edce preklada\u0165 daj\u00fa, ale len zo steny na stenu. Tak n\u00e1m, k\u00fdm sa nepletie, zost\u00e1va jazyk, ktor\u00fdm sa pok\u00fa\u0161ame dorozumie\u0165. A v jeho m\u00fatnych hlbin\u00e1ch priezra\u010dn\u00e9 zdroje h\u013eadaj\u00faci spisovatelia.<\/p>\n

\n

Ako spozna\u0165 n\u00e1rodn\u00e9 v literat\u00fare?<\/p>\n

Vezmite lupu, mo\u017eno aj drobnoh\u013ead, a sk\u00faste sa zapozera\u0165 do knihy vo\u013eaktor\u00e9ho z na\u0161ich spisovate\u013eov. Ako tam n\u00e1js\u0165 n\u00e1rodn\u00e9? Je to popis Po\u013eany, horstva mohutn\u00e9ho, ktor\u00e9 Sl\u00e1dkovi\u010dovi pripom\u00edna h\u00f4rnych v\u00fdrastkov nad\u00e1jaj\u00face prsia? Ach, zasa ten sexizmus. Azda Timravino \u0165ap\u00e1kovsk\u00e9 priedomie? Nepochybne, \u010das\u0165 statkov-zm\u00e4tkov hyperkonzumn\u00e9ho kapitalizmu si u\u017e\u00edvaj\u00facej Slova\u010de by rada sedela \u0165ap\u00e1kovsky na priedom\u00ed, keby ju nenah\u00e1\u0148ali cudzie slov\u00e1 ako deadline, conference call, workshop, brainstorming, shopping \u010di vo\u013eajak\u00e1 demokracia.<\/p>\n

N\u00e1rodn\u00e1 chu\u0165 literat\u00fary sa n\u00e1m tu akosi nechce vybavi\u0165. \u0164a\u017ek\u00e9 chute klob\u00e1sok a z\u00e1hor\u00e1ckej kapusty \u0160tefana Morav\u010d\u00edka nepochybne dopln\u00ed \u013eudskos\u0165 o\u0161kvarkov v\u00fdchodniarskej zab\u00edja\u010dky Milky Zimkovej, ale dnes sa dar\u00ed aj postsocialistick\u00e9mu rudimentu zvan\u00e9mu treska v majon\u00e9ze u vra\u017ed\u00e1rov Dominika D\u00e1na \u010di lahodn\u00e9mu su\u0161i stokr\u00e1t op\u00edsan\u00e9ho pr\u00edbehu brooklynsk\u00e9ho Sexu v meste v prerozpr\u00e1van\u00ed autoriek vydavate\u013estva Evita, z ktor\u00e9ho pr\u00fadia texty ako by ich jedna mater mala, v mlieku k\u00fapavala, zlat\u00fdm povojn\u00ed\u010dkom bola pov\u00edjala.<\/p>\n

Nebodaj bude n\u00e1rodn\u00fdm nejak\u00e1 \u0161pecifick\u00e1 mor\u00e1lna vlastnos\u0165? Tis\u00edcro\u010dn\u00e1 v\u010delia pracovitos\u0165? Trp, Jozef Mak, \u010do in\u00e9 ti zost\u00e1va? \u010ci dru\u017en\u00e9 let\u00e1, v ktor\u00fdch sa mla\u010f buduj\u00fac \u0161\u0165astn\u00e9 zajtraj\u0161ky a pop\u00edjaj\u00fac \u010derven\u00e9 v\u00edno za drevenou dedinou pechor\u00ed v sene? Zab\u00edjanie kr\u00e1likov, rovnako ako post\u00e1v v knih\u00e1ch, n\u00e1m nie v\u017edy vo\u0148alo, lep\u0161ie vo\u013eajako so susedmi sa pri t\u00fdch ve\u010dn\u00fdch re\u0161tavr\u00e1ci\u00e1ch dojedna\u0165, o krok ust\u00fapi\u0165, ve\u010f psie dni pomin\u00fa a na\u0161e Koc\u00farkovo bude ve\u010dne zelen\u00e9. Azda, k\u00fdm bude posledn\u00e1 ve\u010dera.<\/p>\n

\n

A teraz v\u00e1\u017ene<\/p>\n

N\u00e1rodn\u00e9 v literat\u00fare je neidentifikovate\u013en\u00e1 veli\u010dina. Predstavme si, \u017ee by jestvoval ak\u00fdsi neutr\u00e1lny ide\u00e1lny jazyk, ktor\u00fd by nebol v\u00fdsledkom jestvovania konkr\u00e9tnej civiliz\u00e1cie a konkr\u00e9tneho spolo\u010denstva v r\u00e1mci tejto civiliz\u00e1cie. Tak\u00fd univerz\u00e1lny, v\u0161e\u013eudsk\u00fd a zrozumite\u013en\u00fd jazyk. Ak by sme do tohto jazyka prelo\u017eili diela piatich autorov hoci z Franc\u00fazska, Slovenska, Ugandy, Japonska a Laponska, vedeli by sme identifikova\u0165, ktor\u00e9 dielo sa via\u017ee na ktor\u00fa n\u00e1rodn\u00fa literat\u00faru?<\/p>\n

Isto, namietnete, geografick\u00e9 rozdiely by prezradili\u2026 ale aj u n\u00e1s m\u00e1me knihy, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vaj\u00fa hoci v dome v str\u00e1ni chorv\u00e1tskeho vidieka, tak, ako vo franc\u00fazskej literat\u00fare n\u00e1jdete rom\u00e1ny z \u010c\u00edny. Vyl\u00fa\u010dme teda priestor, je to len javisko pr\u00edbehu.<\/p>\n

L\u00e1ska? Sex, vz\u0165ahy, dobro a zlo? Viera? Zlo\u010din a trest? Nebodaj pravda? Humor? Trag\u00e9dia? \u013dudsk\u00e9, pr\u00edli\u0161 \u013eudsk\u00e9. N\u00e1rodn\u00e9 tu nec\u00edtim ni\u010d. Preto\u017ee probl\u00e9m identity vlastn\u00e9ho ja v spolo\u010denstve si m\u00f4\u017ee rie\u0161i\u0165 rovnako Japonec ako F\u00edn. Probl\u00e9m konfliktu v\u00e4\u010d\u0161iny s men\u0161inou tak isto. Mor\u00e1lne kontinuum civiliz\u00e1cie n\u00e1s nau\u010dilo, \u017ee mama je len jedna a vra\u017edi\u0165 bl\u00ed\u017enych svojich je viac-menej nepekn\u00e9. Ak to pr\u00e1ve nie je hrdinsk\u00fd \u010din posv\u00e4ten\u00fd ktorouko\u013evek \u0161ialenou ideol\u00f3giou, n\u00e1bo\u017eenstvom, \u010di hodnotami, ktor\u00e9 pova\u017eujeme za tie pekn\u00e9. Preto\u017ee aj v mene demokracie a slobody sa zab\u00edja, v\u0161ak\u00e1no a bohu\u017eia\u013e.<\/p>\n

N\u00e1rodnos\u0165 liter\u00e1rneho diela teda nem\u00f4\u017ee ovplyv\u0148ova\u0165 ani pr\u00edbeh, ke\u010f\u017ee ide o univerz\u00e1lne fig\u00fary a nie je ich a\u017e tak ve\u013ea. \u00a0Bu\u010f je to dobrodru\u017en\u00e9 chodenie za spoznan\u00edm sveta a cez svet seba, alebo pr\u00edbeh nesmrte\u013enej l\u00e1sky, ktor\u00e1 neumiera, len ob\u010das ide do hrobu a \u010di odhalenie utrpenia samoty a starnutia, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00edna na\u0161im po\u010dat\u00edm alebo obraz n\u00e1\u0161ho vzdoru vo\u010di manipul\u00e1cii a moci. \u010co z toho je slovensk\u00e9 a n\u00e1rodn\u00e9? V\u0161etko: Drak sa predsa len vracia, N\u00e1mestie sv. Al\u017ebety na svojich milencov \u010dak\u00e1, K\u00f4\u0148 z poschodia s\u00e1m nez\u00edde, lebo vo Vr\u00e1b\u013eoch je slepec a ka\u017ed\u00fd Mat\u00fa\u0161 koniar m\u00e1 svojho uhorsk\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea.<\/p>\n

\n

Vyplazen\u00fd jazyk<\/p>\n

Vlastne a\u017e na ten jazyk literat\u00fara n\u00e1rodn\u00e1 nie je. Je to v\u00fdhra a z\u00e1rove\u0148 obmedzenie. V\u00fdhra v tom, \u017ee aj na\u0161e pr\u00edbehy m\u00f4\u017eu by\u0165 dostato\u010dne \u013eudsk\u00e9, v\u0161eplatn\u00e9, \u017ee by \u010dlovek zaplakal rovno sediac v Buenos Aires rovnako ako v Terchovej, ak by bol pr\u00edbeh smutn\u00fd a zasmial sa, ak by bol, nedajboh, vesel\u00fd \u010di vtipn\u00fd. Knihy toti\u017e \u013eudstvo ne\u010d\u00edta en bloc, ale len tak\u00e1 skupinka ne\u017en\u00fdch bl\u00e1znov a bl\u00e1znic, ktor\u00ed a ktor\u00e9 maj\u00fa radi a rady slzy a smiech. A t\u00edto \u013eudia patria k zapr\u00e1\u0161enej elite, ktor\u00e1 vie, \u017ee peklo nie s\u00fa t\u00ed druh\u00ed, ale t\u00ed, ktor\u00ed knihy ne\u010d\u00edtaj\u00fa, lebo zmysel \u017eivota zapredali in\u00e9mu b\u00f4\u017eiku: mamonu, hokeju, prejedaniu sa, zbraniam, lovu vlkov, hladovaniu. Na druhej strane, liter\u00e1rna obec svojou nen\u00e1rodnos\u0165ou \u010di pestrofarebnou neglob\u00e1lnou nadn\u00e1rodnos\u0165ou je prehrou. N\u00e1\u0161 pisate\u013e pekn\u00fdch p\u00edsmen nemal by sa pomeriava\u0165 s pisate\u013eom in\u00fdch pekn\u00fdch p\u00edsmen v susednej vieske, \u010di je lep\u0161\u00ed alebo nie, ale mal by sa porovn\u00e1va\u0165 s Murakamim \u010di Ecom, Mullerovou \u010di Lessingovou, lebo toto s\u00fa spisovatelia a -ky, ktor\u00ed tvoria liter\u00e1rny di\u0161kurz.<\/p>\n

N\u00e1\u0161 jazyk m\u00e1 trocha smolu, \u017ee nie je svetov\u00fd, ba ani len tro\u0161ku eur\u00f3pskej\u0161\u00ed, lebo je mal\u00fd a slovansk\u00fd. Roni\u0165 pla\u010dky nad t\u00fdm, \u017ee ministerstvo kult\u00fary malo pred 20 rokmi zriadi\u0165 siln\u00fd fond na podporu prekladu slovensk\u00fdch autorov do zahrani\u010dtiny \u2013 ako to maj\u00fa F\u00edni, N\u00f3ri, D\u00e1ni \u2013 aby som spomenul po\u010detne mal\u00e9, s nami porovnate\u013en\u00e9 n\u00e1rod\u00edky, je h\u00e1dzanie u\u017e dos\u0165 rozvaren\u00e9ho hrachu na stenu.<\/p>\n

Spisovate\u013eov jazyk, to je vlastne tak\u00fd ochutn\u00e1vac\u00ed org\u00e1n n\u00e1\u0161ho vedomia, na\u0161ej s\u00fa\u010dasnosti. Spisovate\u013e olizuje pr\u00edtomnos\u0165 a opisuje, ako chut\u00ed. Hovor\u00ed o tom, \u010do je dnes sladk\u00e9 a \u010do ve\u013emi hork\u00e9, \u010do n\u00e1s p\u00e1li a \u010do rob\u00ed kysl\u00fa tv\u00e1r. \u00c1no, ob\u010das sa na jazyk dostane aj sladkosti, ale nie v\u0161etci sladk\u00e9 mus\u00edme a ke\u010f, tak si to radi skombinujeme aj s pikantn\u00fdm. Tu kdesi, v na\u0161om spisovate\u013eskom jazyku je dne\u0161ok n\u00e1\u0161ho n\u00e1rodn\u00e9ho bytia. \u013dudsk\u00e9ho, s\u00fa\u010dasn\u00e9ho. Pode\u013eme sa o tieto chute, aby sme vedeli, \u010do sme si to vlastne navarili.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee spisovate\u013e je tak\u00fd kultiv\u00e1tor jazyka a h\u013eada\u010d pr\u00edbehov, mali by sme vytvori\u0165 tak\u00fa spolo\u010densk\u00fa situ\u00e1ciu, aby sa to hokejov\u00e9 \u010di futbalov\u00e9 m\u00e1vanie vlajo\u010dkami, ktor\u00e9 ob\u010das prepukne ako n\u00e1hrada nedostatku kolekt\u00edvnej n\u00e1rodnej identity premenilo na heslo: Slovensk\u00fd spisovate\u013e do ka\u017edej rodiny. Aby sa s\u00fa\u010dasn\u00e1 liter\u00e1rna sc\u00e9na stala \u017eivou kult\u00farou, o ktorej informuj\u00fa m\u00e9di\u00e1, aby bolo c\u0165ou vyzna\u0165 sa v dielach, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa. To n\u00e1rodn\u00e9 a kultivovan\u00e9 je toti\u017e skryt\u00e9 v ich jazyku a reflexii doby, ktor\u00fa \u017eijeme.<\/p>\n

 <\/p>\n

A nikdy inak.<\/p>\n

\n

Martin Kasarda<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Identifik\u00e1torom spolo\u010denstva je zdie\u013eanie spolo\u010dn\u00e9ho symbolick\u00e9ho priestoru kult\u00fary. A pod t\u00fdmto tajomne v\u0161eobj\u00edmaj\u00facim slovom kult\u00fara si bez diskusie \u2013 \u00e1no, bez diskusie, t\u00e1 nie je na\u0161\u00edm n\u00e1rodn\u00fdm identifik\u00e1torom \u2013 m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 \u010doko\u013evek, \u010do n\u00e1s sp\u00e1ja ako Slova\u010d aj za hranicami geografick\u00e9ho Slovenska. H\u013ead\u00e1te, \u010do by mohlo by\u0165 tou \u010dipkou, pod\u013ea ktorej spozn\u00e1me, \u017ee patr\u00edme do […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-238","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-komentare"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/238","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=238"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/238\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":239,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/238\/revisions\/239"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=238"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=238"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/via-cultura.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=238"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}